4.Keď sa nič nedarí

28. července 2012 v 0:35 | Emma |  Šelma na úteku
Kapitolu venujem všetkým, ktorých poviedka zaujala a ďakujem za každý jeden komentár. Moja vďaka patrí predovšetkým °Alex, Josette Onnie Oleander a Nienne ( myslím, že ku koncu kapitoly si prídeš na svoje:) )
Poteším sa každému ohlasu:)


,,James sa zbláznil," zhodnotila som a s výdychom dopadla na mäkký gauč v chrabromilskej klubovni.
,,Dáva zabrať, čo?" vyškieral sa Sirius.
,,Zabrať? On je ako posadnutý. Bojí sa, že nás Cooperovci počas zápasu rozdrtia, tak to chce stihnúť on sám ešte skôr než začne sezóna."
,,Kde si nechala Jamesa?" opýtala sa veselo Evansová, ktorá práve zišla zo schodov dievčenského internátu.
,,James sa sám nechal na ihrisku. Vlastne mám podozrenie, že sa skrýva niekde za tribúnou a pozoruje tréning Bystrohlavu," odvetila som unavene. Evansová si opatrne sadla na gauč vedľa mňa.
,,Ozaj Remus, aké je dnešné heslo?" opýtala som sa.
,,Kaput thorax," odvetil automaticky.
,,Ty jej dávaš heslo do prefektskej kúpeľne?" zvolala prekvapene Ryšavá.
,,Áno, Evansová, dáva mi heslo do prefektskej kúpeľne. Nejaký problém?" oborila som sa a po prvý raz sa na ňu aj pozrela.
,,Nie...nie," odpovedala zaskočená mojou náhlou reakciou.
,,Máš problém s tým, že sa niečo vymyká tvojim alebo nebodaj školským pravidlám? To je blbé, lebo tak to proste v živote chodí! Vieš, nie každý si rád ráno privstane o hodinu skôr, aby náhodou nemeškal na hodinu a nesadá do prvej lavice, aby mu neušlo ani jedno slovo. A nie každý sa k niekomu nasockuje na izbu a netvári sa, že je to jeho nový najlepší priateľ. Veľmi dobre viem, aké reči si o mne šírila posledných pár rokov. Nenávidela si ma. Možno viac ako Jamesa v piatom ročníku. Dodnes nechápem prečo, ale naučila som sa s tým žiť. Svet sa netočí iba okolo názorov Lily Evansovej, vieš? Teraz ak dovolíš, idem do prefektskej kúpeľne. Pokúsim sa to stihnúť do večierky, aby si mi náhodou nemusela strhnúť body," odsekla som nabrúsene.

***

Keď som sa vrátila na izbu, Evansová už nehybne ležala v posteli. Bolo nad slnko jasné, že sa len tvári, že spí, pretože okrem tej pokrútenej polohy, v ktorej bola schúlená, pomaly ani nedýchala. Zrejme zo mňa dostala panický strach.
Ráno nebolo po mojej drahej spolubývajúcej ani chýru, ani slychu. Znepokojene som sa pozrela na hodinky, ale ešte nebolo ani sedem. Ľahostajne som pokrčila plecami a vyšuchtala sa z postele. V izbe bolo prázdno. Možno sa vo mne objavili malé výčitky svedomia, ale niekto Evansovej už vyčistiť žalúdok musel. Po toľkých rokoch trochu satisfakcie neuškodí.

Na raňajky som išla sama, no napokon sa chalani objavili a prisadli si ku mne.
,,Jess?" oslovil ma James, ale v jeho hlase nebolo badať veselosť ako zvyčajne.
,,Áno?"
,,Neprehnala si to včera trochu?" opýtal sa neutrálne.
,,Mala som pocit, že si bol s tréningom spokojný," odvetila som zmätene.
,,Nehovorím o tréningu."
,,Tak?"
,,Nebola si na Lily moc tvrdá?" Prekvapene som sa mu zadívala do tváre.
,,Tvrdá? Veď si tam ani nebol!" ohradila som sa.
,,Stačilo mi to, čo som počul. A čo som neskôr videl."
,,Čo si počul? Čo si videl? Čo?" Pozrela som na Siriusa s Remusom, no tí sa radšej tvárili, že tam ani nie sú.
,,Vieš, že mám Lily rád. Po toľkých rokoch mám práve teraz najväčšie šance, že pozvanie na rande konečne príjme."
,,A ja ti to nejako kazím?" ozvala som sa dotknuto.
,,Veľmi mi nepomáhaš," podotkol.
,,Fajn. Fajn!" skonštatovala som a odišla bez ďalšieho slova preč.

V mojom vnútri to vrelo. Pobúrilo ma, že si tá ryšavá veverica išla hneď vylievať srdce Jamesovi. Ako keby sme boli v škôlke! Bože!
Nedívala som sa poriadne na cestu, keďže ma zamestnávali rozzúrené myšlienky. Preto som aj narazila do dievčaťa, ktoré bolo síce o hlavu nižšie odo mňa, zato s poriadne podrezaným jazykom. Mala som konečne dočinenia aj s malou Cooperovou.

,,Nevieš dávať pozor?" sykla s francúzskym prízvukom štíhla bruneta.
,,Prepáč," povedala som polovážne a rozhodila rukami. Dievča sa len povýšenecky uchechtlo.
,,Nejaký problém?" ozvala som sa a pristúpila k nej bližšie, aby bol výškový rozdiel badateľnejší.
,,To ste vy Angličania. Najradšej by ste všetko riešili násilím. Na viac sa nezmôžete," skonštatovala. Párkrát som zažmurkala, či to, čo práve povedala skutočne myslí vážne.
,,Ja sa aspoň na rozdiel od teba netvárim, že som rodená Francúzska a že mi za ten falošný akcent bude ležať celý svet pri nohách," odvrkla som.

Chystala sa niečo odseknúť, no vtom niekto zavolal jej meno.
,,Chloé, tu si." Vedľa nej sa postavil jej vysoký brat Matt. Mňa si všimol až potom.
,,Ahoj, Jessica," usmial sa.
,,Ešte má aj také priblblé meno...Jessica," zašomrala dosť nahlas, aby som ju počula. Otrávene som na ňu zazrela a odišla preč skôr, než som sa prestala ovládať.

Na prvú hodinu som prišla medzi poslednými. Evansová sedela v prvej lavici so Snapom, takže mne nezostávalo nič iné, len sa posadiť do nejakej voľnej lavice pri okne. Tesne po zazvonení dorazili aj chalani, ale sedeli na opačnej strane triedy. James sa na mňa ani nepozrel.
Aby toho nebolo málo, tak prišla do triedy namosúrená McGonagallová a rozdala nám neohlásenú písomku. To ten deň teda pekne začína..

Nemusím ani spomínať, že každou hodinou to bolo horšie a horšie. Ak sa totiž s vami nebaví vaša otravná spolubývajúca, je to prijateľnejšie, ako keď ona samotná je dôvodom, kvôli ktorému sa s vami nebaví váš najlepší priateľ.
Pri presúvaní na hodinu Čarovania som sa sama potulovala chodbou. Spomenula som si na to, aká som bola sama, keď som išla na tú misiu proti Voldemortovi. Ten pocit prázdnoty.

,,Tu sa budeme musieť rozlúčiť," povedal súcitne Dumbledore.
,,Moment! Nepovedali ste, že moja misia bude prebiehať v džungli," ozvala som sa vystrašene pri pohľade na vysoké stromy, exotické vtáky a roje hmyzu. Dumbledore sa potichu zasmial.
,,Nebojte sa, slečna Mitchellová. Práve sa nachádzame na hranici pozemku pána Riddla na južnom pobreží Španielska. Odtiaľto sa vydáte na západ a narazíte na jediný dom v okolí. Ten je taktiež súčasťou majetku subjektu.."
,,Aha..." Jediné, čo som bola schopná vysloviť.
,,Podľa posledných informácií by sa mal podozrivý nachádzať mimo domu, takže budete mať príležitosť na prvé preskúmanie terénu." Naprázdno som prehltla.
,,Nebojte sa. Stretneme sa tu o tri týždne. Pevne verím, že to zvládnete," usmial sa povzbudivo, ale náznak obáv v jeho očiach mi neušiel. V hrdle som mala sucho, ale Dumbledore si to vysvetlil tak, že už nemám ďalšie otázky. V momente, keď som žmurkla ho nebolo. S trasúcimi nohami som sa otočila smerom, ktorý mi Dumbledore ukázal a dlhé minúty sa len prehovárala k prvému kroku na Riddlov pozemok, ktorým som spečatila svoj osud...

Celé prázdniny som sa tešila do školy, aby som zo seba striasla ten pocit samoty, ale bola len moja vina, že to celé dopadlo takto. Lomcovali mnou výčitky. Mala som chuť ísť za všetkými naraz a ospravedlniť sa. Okrem Cooperovej. Tá bola fakt divná.

Keď som si ani na obede nemala poriadne kam sadnúť, lebo všade bolo plno a ani Jamesa, Siriusa, či Remusa som tam nevidela, bolo mi zle. Po dlhej dobe som mala chuť sa vyplakať, aj keď to robievam iba zriedka.
V podvečer som si Evansovú odsledovala, ako išla na izbu. Rýchlo som sa vybrala za ňou, aby nestihla nikam ujsť.

,,Môžem?" opýtala som sa a ukázala smerom dnu.
,,Samozrejme. Je to aj tvoja izba," odpovedala tak smutne a zároveň aj ľahostajne, až mi stislo srdce.
,,Totiž, ehm, chcela by som sa ospravedlniť," povedala som opatrne a prešľapovala z nohy na nohu.
,,Nemáš za čo. Aj keď to bude asi zbytočné, chcem ísť teraz za Dumbledorom, či by ma nepresunul na inú izbu," oznámila vecne.
,,Čo? Prečo?" spýtala som sa prekvapene.
,,Aby som ti nezavadzala predsa. Ak budeš mať šťastie, budeš mať celú izbu len a len pre seba. V tom horšom dostaneš niekoho, kto bude chcieť raz za čas nadviazať konverzáciu."
,,Ono to tak nie je. Celé si to zle pochopila," snažila som sa zúfalo napraviť situáciu.
,,Máš pravdu. Veď ja vždycky všetko pochopím zle. Čo tam po mojich názoroch?" Tón hlasu sa jej nemenil a to ma desilo najviac. Lepšie by bolo asi keby na mňa naozaj nakričala.

,,Ja som ťa teraz neprišla vyhnať, ale ospravedlniť sa! Mrzí ma, čo som ti včera povedala. Možno mi z času načas vadí, že ma budíš tak skoro, ale v konečnom dôsledku som zatiaľ na hodinu nemeškala. A odvtedy čo sedím bližšie k tabuli, tak dávam aj lepší pozor. Nechcem, aby si sa odsťahovala. Nie som ako ty. Nebývam obklopovaná partiou dievčat. Ešte nikdy som nemala najlepšiu kamarátku. Popravde to bolo nemožné, pretože ešte donedávna sa na mňa väčšina báb dívala ako na...ako by som to slušne povedala...to sa ani nedá...Každopádne sa tieto klebety šírili práve preto, že mojimi najlepšími priateľmi sa stali chlapci. Aj keď tomu nik poriadne neveril. To bol aj kameň úrazu. Nevieš si predstaviť, aké to bolo niekedy peklo. Niekoľko bývalých siedmakov sa na mňa v dôsledku toho pozeralo ako na veľmi ľahkú korisť. Colin Roberts ma počas výletu v Rokville spred dvoch rokov takmer znásilnil. Nebyť Jamesa..." Hlas mi uviazol v hrdle a vysúkala som zo seba len prerývaný povzdych. Po líci mi stiekla slza, ale rýchlo som si ju zotrela, dúfajúc, že zostala nepovšimnutá.
Lily sa na to očividne dívala inak, pretože ma súcitne objala a prisahala by som, že aj jej sa lesklo v očiach.

,,Ja by som sa mala tiež ospravedlniť," podotkla opatrne a opäť ma pustila. ,,Je mi naozaj ľúto, že som verila, že si...no...ehm...že som tie hlúposti vôbec podporovala. Ani si nevieš predstaviť ako ma to teraz mrzí. Každému bolo podozrivé, prečo s chalanmi tráviš toľko času a...a keď som ťa vídavala so Siriusom a často krát aj s Jamesom, nenapadlo mi, že to môže byť aj...aj v priateľskej rovine." Nasledovala pauza nepríjemného ticha. "Čo sa týka môjho správania, tak si sa strafila. Zvyknem byť tvrdohlavá a nedbať na svoje okolie. Asi som len potrebovala, aby mi to niekto povedal. James by sa na to nedal," nervózne sa zasmiala.

,,Ten by to dokonca označil za tvoju dobrú vlastnosť," pridala som sa, aby som povolila dusnú atmosféru.
,,Tak teda odznova," povedala Evansová. ,,Volám sa Lily." Podala mi ruku.
,,Jessica." Podanie som prijala. ,,Momentálne by mi fakt pomohlo, keby si zašla za Jamesom a nenápadne mu naznačila, že som tá najlepšia spolubývajúca, akú si môže človek priať. Čo povieš?" Usmiala som sa.
,,Prečo?" nechápavo sa uškrnula.
,,Povedzme, že ho môj včerajší netaktný monológ trochu vzal."
,,Chápem. Inak neber si to zle, ja len, proste necítila som sa práve najlepšie po tom rozhovore a vtedy som narazila na Jamesa a-"
,,Nemusíš nič vysvetľovať. Stačí ak za ním pôjdeš."
,,Čo tak ísť spolu? Akoby nič?" Usmiala sa a ukázala smerom k dverám.
,,Akoby nič," pritakala som.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 °Alex °Alex | Web | 29. července 2012 v 13:43 | Reagovat

Skvelá kapitola, ďakujem za venovanie :).
Som rada, že tam vôbec bol malý záblesk z minulosti, dúfam, že toho bude viac... úprimne ti píšem, že túto kapču čítam iba kvôli tomu, lebo obdobie Záškodníkov som už v mojom fanatickom mozgu mala a už vyprchali :/. Ale ja sa hrozne teším, kedy príde ten Tom :D.

2 Nienna Nienna | Web | 9. srpna 2012 v 20:52 | Reagovat

Jéj, ďakujem za venovanie :-) Takže sa z tých dvoch stanú kamarátky? To si ma celkom potešila... :-)

3 Emma Emma | Web | 10. srpna 2012 v 0:40 | Reagovat

Tom príde na rad čoskoro :-) S Jessicou a Lilly som plánovala od začiatku, že budú priateľky, len som chcela, aby ich priateľstvo začalo od nuly :-) Hádka bola najlepší spôsob :D

4 Surynka Surynka | Web | 13. srpna 2012 v 0:53 | Reagovat

Super! Jess sa zo začiatku správala ako zasiahnutá šípom, no a potom sa s „Ryšavou“ skamarátila :D No a ten popis z misie? Páči sa mi to :-)

5 Emma Emma | Web | 13. srpna 2012 v 12:02 | Reagovat

[4]: Ďakujem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama