8.Zápas, opica a spln

13. srpna 2012 v 21:31 | Emma |  Šelma na úteku



Túto kapitolu venujem Surynke, ktorá ma nesmierne potešila svojimi komentármi a nevedela sa dočkať novej časti :-)


,,Si si istá, že nechceš ani kúsok?" opýtala sa ma Lily hádam po stý krát.
,,Nie," odvetila som bez mihnutia oka.
,,Nepoznám nikoho, kto by tak pohŕdal čokoládou."
,,Ja ňou nepohŕdam. To by som čokoláde nikdy neurobila," namietala som pobavene. ,,Ale ak mi bude zajtra zle, tak bohvieaký zápas teda neodohrám. A to by mi James nikdy neodpustil."
,,Dobrý večer, dámy!" pozdravil nás Sirius, ktorý si v sprievode Jamesa a Remusa sadol oproti nám.
,,Mňam, moje obľúbené!" zvolal natešene James pri pohľade na tekvicové muffiny.
,,Pripravený na zápas?" opýtala sa s úsmevom na tvári Lily a opäť sa dívala len na Jamesa.
,,Samozrejme. Výhru máme istú," odvetil sebaisto, prehrabol si vlasy a dodal pár vtipov, nad ktorými sme my ostatní len nechápavo krútili hlavami.

Zrazu sa nado mňa niekto naklonil a rozpoznala som charizmatický hlas Matta Coopera.

,,Môžeš na slovíčko?" opýtal sa ma. Prekvapene som sa pozrela na svojich spoločníkov a odvetila: ,,Iste." Zdvihla som sa od stola a nedávajúc najavo prekvapenie vyšla v sprievode atraktívneho siedmaka pred Veľkú sieň.

Postavil sa oproti mne, nie príliš ďaleko, ale o nejakej veľkej vzdialenosti sa tiež nedalo hovoriť.

,,Chcel som sa spýtať...nechcela by si ísť zajtra na zápas?" Chvíľu sa zdalo, že s tou otázkou bojuje, ale nakoniec ju zo seba statočne vypľul.
,,Zápas?" opýtala som sa zaskočená.
,,Hej, hrá Chrabromil so Slizolinom, to iste vieš. No a všimol som si, že metlobal ťa celkom zaujíma. Videl som ťa aj minulý týždeň v sobotu," usmial sa a oči sa mu pri tej spomienke ešte viac rozžiarili.
,,Prišla som povzbudzovať," oplatila som mu úsmev, no jeho správanie ma trochu znervóznilo.
,,Takže nešla by si na ten zápas so mnou?" spýtal sa ešte raz, keďže prvýkrát sa mi tá otázka podarila zahovoriť. Keď videl, že sa nadychujem k odpovedi, prerušil ma.
,,Sľubujem, že budem fandiť Chrabromilu. Aspoň zajtra určite." Bože, ten jeho pohľad bol taký úžasný, že som mala normálne chuť povedať áno. Našťastie som sa včas spamätala.
,,Prepáč, ale už niečo mám," odpovedala som tónom, o ktorom som dúfala, že vyznel dostatočne ospravedlňujúco. Sklamaný výraz, ktorý sa zjavil na jeho tvári mi spôsobil miernu husiu kožu.
,,Chápem, určite už ideš s niekým iným," odvetil a pokúsil sa o úprimný úsmev.
,,Popravde ani nie, ale..." Dopekla, prečo som povedal nejaké ale? Prečo som sa vôbec ozvala? ,,Už niečo mám," povedala som. Prepáč, musím ísť s Lily ešte niečo prebrať. Každopádne ďakujem za pozvanie," usmiala som sa povzbudzujúco a ešte dlho cítila na chrbte jeho pohľad.

,,Čo chcel?" spýtala sa euforicky Lily.
,,Nebudem to rozoberať takto pred všetkými," odvetila som netrpezlivo.
,,Tak poďme do veže. Aj tak už nebudeš nič jesť a ja som plná," povedala a ťahala ma za ruku. Keby som sa teraz na Jamesa pozrela, určite by ma zmrazil pohľadom. Len neviem, či kvôli tomu, že som sa súkromne rozprávala s Cooperom alebo preto, lebo som Lily odviedla z jeho spoločnosti.

,,Pozval ťa na rande!" zvýskla, keď som jej prerozprávala rozhovor s Mattom.
,,Neviem, či by som to nazvala rande."
,,A išla by si s ním, keby si nehrala?"
,,Ehm...no ja neviem. Nemala by som nejaký závažný dôvod neisť," odvetila som vyhýbavo.
,,Pre Merlina! Veď každé dievča na škole by s tebou menilo!"
,,Okrem teba, samozrejme," zasmiala som sa.
,,Ty s tým neprestaneš však?" Hodila do mňa zle mierený vankúš, takže o chlp minul sklenenú vázu s ružami.
,,Nie," uškrnula som sa.

Dve hodiny pred zápasom som sa vybrala do šatne. Ako jediné dievča v tíme som bola v miestnosti úplne sama. Oblečená som sa prechádzala pomedzi lavičky a snažila sa znížiť hladinu stresu, ktorá ma zaplavovala. Preto ma potešilo, keď polhodinu pred začiatkom dorazila Lily, aby ma povzbudila.

,,Mám všetko?" mrmlala som si pre seba. ,,Výstroj mám, metlu mám...niečo by som si mala spraviť s vlasmi," skonštatovala som a vzala do rúk hrebeň.
,,Ukáž, zapletiem ti cop," povedala. ,,Mám správu, ktorá by ťa mohla zaujímať. Matt bol pred klubovňou."
,,Čo?"
,,Opýtať sa, či si čírou - náhodou nezmenila názor."
,,Chudák."
,,Sľúb mi, že keď ťa nabudúce niekam pozve, pôjdeš," prosíkala.
,,A čo si mu odpovedala?"
,,Že nie si v klubovni. Vlastne som ani neklamala. Len som mu nepovedala celú pravdu." Pri zmienke o tom, že sa nezachovala úplne čestne sa pomrvila až jej pomedzi prsty prekĺzlo pár prameňov z mojich vlasov.

,,Už len pätnásť minút! Jessica, to zvládneš. To nič," povzbudzovala som sa.
,,Pokoj! Veď aj Mattovi povedali, aby si dal na Mitchellovú pozor, takže si dobrá, či chceš alebo nie!"
,,Nechcem ťa vyháňať, ale mala by si ísť nájsť Remusa. Ja už musím ísť na poradu. A nezabudni mi povedať, ako sa Matt pri pohľade na mňa zatváril."

,,Vitajte na druhom metlobalovom zápase tohoročnej sezóny! Nastúpi úžasný Chrabromil proti Slizolinu," kričal Black do mikrofónu.

Úprimne, naučila som sa, že niekedy je lepšie Siriusa nepočúvať. Zmienky o akejkoľvek časti vášho tela dokážu odviesť pozornosť, čo môže viesť ku katastrofe...

,,...kapitán James Potter s pôvabnou triafačkou Jessicou Mitchellovou...." Vzápätí sa po celom ihrisku ozýval štekavý Siriusov smiech, ktorým nakazil aj mnohých divákov v hľadisku. ,,Ospravedlňujem sa. Takže triafačka Jessica Mitchellová a..."

Automaticky som vysadla na metlu a zdvihla sa do vzduchu. V momente, keď sa prehadzovačka objavila mimo rúk profesorky metlobalu, vystrelila som smerom za loptou a prebrala ju slizolinskému hráčovi. Žiaľ, vzdialenosť k obručiam bola až príliš veľká, aby som si trúfla loptu prehodiť, takže som prihrala spoluhráčovi Smithovi, ktorý ju chytil, ale rútili sa naňho dvaja slizolinskí triafači a dorážačka, takže som priletela bližšie k bráne a dúfala, že mi prehadzovačku nahrá. Nestalo sa a dostala sa do nesprávnych rúk. Tretí triafač z nášho tímu bol dostatočne duchaplný na to, aby sa realizoval a loptu mu vzal. Priletela som bližšie, aby mi mohol nahrať, ale keď sa tak stalo, ocitla som sa od bránky ďalej ako som pôvodne plánovala. Neostávala mi iná možnosť, než to risknúť a celou silou som to namierila do najbližšej obruče. Slizolinský brankár v niečo také ani nedúfal a preto sa mi vlastne podarilo skórovať. V pozadí som počula radostné výkriky a vzdialený Siriusov hlas, ktorý sa v tej rýchlosti premenil na akési šumenie.

Prehadzovačka sa znovu ocitla v obehu. Neváhala som a letela v úrovni slizolinského hráča, ktorý ju zachytil a čakala, kým ju bude chcieť prehodiť svojmu dychtivému parťákovi, ktorý už visel pri našej bráne. Vyhodil loptu do povetria a mne sa ju pravou rukou podarilo zachytiť, lebo si to rozmyslel a mieril rovno do ľavej obruče. Obrátila som sa a presvišťala pomedzi spoluhráčov aj protihráčov a z celej sily ju vpálila do bránky. Bingo!

V priebehu nasledujúcich minút som zhodnotila, že slabou stránkou Slizolinu bol strážca, čo sa snažili vykompenzovať dobrými odrážačmi a celkom slušnými triafačmi, ktorých sme našťastie vždy nejakým spôsobom prekonali.

Napriek niektorým nechutným faulom na náš nestačili, pretože Smithovi aj Boothovi, ktorý bol tretí triafač v chrabromilskom tíme sa podarilo streliť po jednom góle.
Cítila som horúčavu v tvári a túžbu na sekundu sa zastaviť, ale pri pohľade na Jamesa som uvážila, že po strele zatiaľ ani chýru - ani slychu, tak som sa premohla ešte na gól so Smithovou asistenciou. Pre istotu.

Nevedela som si trúfnuť, koľko už asi tak prešlo času, ale keď Sirius zavelil, že zlatá strela sa zjavila, všetci triafači tak trochu poľavili v tempe. Na chvíľu som sa dokonca zastavila a zahľadela za rozbesnenými stíhačmi. James si to dal strmhlav nadol a každému sa pri tom zastavilo srdce. Aspoň mne určite. Tak, že ma o centimeter minula dorážačka. To ma vrátilo späť do reality, ale aj tak som mala nutkanie dívať sa na Jamesa. Ten to našťastie vyrovnal tesne nad zemou a v momente, keď som nahrala Boothovi sa ozval Siriusov burácajúci hlas oznamujúc, že Chrabromil vyhral nad Slizolinom 200:0.

Vyčerpane som si ľahla na rukoväť metly a nechala sa pomaly unášať k zemi.
Dole už čakal celý Chrabromil. Každý od radosti kričal. Viacerí sa rozhodli, že Jamesa zdvihnú a budú volať na jeho počesť. Sirius dobehol k mojej metle a pomohol mi zísť na zem, tým, že ma vzal do náručia, aj keď som to od neho nežiadala.

,,Mala si vidieť Cooperov výraz! Už dávno som sa tak schuti nezasmial!"
,,Počuli sme."
,,Keď som povedal tvoje meno, tak on sa nahol a-" Sirius sa znovu začal smiať. Úprimne som sa na ňom zabávala, až kým sa mi pri styku so zemou nepodlomili nohy.
,,Opatrne dievča," povedal a zachytil ma.
,,Vidím v tvojich očiach takú tú povedomú iskru."
,,Iskru?"
,,Párty vo veľkom štýle. Už máš zoznam hostí?"
,,To už mám dávno vyriešené," mávol rukou, ,,ale zvažujem, či pozvem aj Cooperovcov a budem riskovať, že ma James pochová za živa."
,,Myslím, že to je úplne jedno," uškrnula som sa.
,,Čo je úplne jedno?" ozval sa James.
,,Nič!" odvetili sme naraz. James si nás však premeral vševediacim pohľadom.
,,Jess, bola si skvelá!" zvolal napokon a tľapli sme si rukou.
,,Preto budem rada, ak budem mať najbližší týždeň voľno."
,,Na to zabudni."
,,Ale no tak..."

,,Kto je najlepší?!"
,,Chrabromil!!!"
,,Nepočujem vás!"
,,Chrabromil!!!!!"
,,Ešte raz!"
,,Chrabromil!!!!!!!"
,,Ánoooo!"

Približne takto sa párty začínala. Už si presne nepamätám ako skončila, ale je možné, že v tom mala prsty tá vodka, ktorú mi Sirius podstrčil...

Celú nedeľu som prespala, pretože sme oslavovali až do rána a bolesť hlavy bola neznesiteľná. Večer ma zobudila Lily, lebo ma chlapci zháňali. Horko - ťažko som zišla dolu do klubovne a radšej si sadla na mäkký gauč, lebo sa mi opäť zatočila hlava.

,,Nezabudla si, že nie?" opýtal sa ma James, úprimne pobavený nad mojím zjavom. Evidentne ten alkohol vstrebal lepšie ako ja.
,,Nezabudla som na čo?" spýtala som sa nechápavo a rukou im naznačila nech hovoria tichšie, pretože každý zvuk sa mi v hlave znásoboval.
,,Je spln," našepkal mi Sirius. Trafila som sa rukou po čele. Au, moje čelo.
,,No jasné!" Znelo to ešte horšie ako som sa v skutočnosti cítila.
,,Nemusíš ísť, ak ti nie je dobre," povedal súcitne Remus.
,,Nie, nie, pôjdem," namietala som a zdvíhala sa z gauča .
,,Fajn, tak o dve hodiny sa tu stretneme," rozhodol James a ja som si šla dať radšej studenú sprchu.

V stanovenom čase sme sa stretli pri tlejúcom krbe v klubovni a napriek sťaženým podmienkam sme sa všetci štyria pomestili pod neviditeľný plášť.
Vonku nás ovalil mrazivý novembrový vzduch a stúpajúci mesiac nás nútil pridať do kroku. Na hranici Zakázaného lesa sme sa vymanili spod plášťa, ktorý James ako vždy ukryl v dutine košatého duba.

Pri pohľade na spln ma pichlo pri srdci. Presne tak isto vyzeral v tú noc, čo som utiekla. Vypúšťal sýte strieborné lúče, vďaka ktorým sme dovideli pred seba. Na dnešnom mesiaci bolo však aj čosi desivé. Pri troche pozornosti si mohol človek všimnúť, že pozdĺž obvodu ho obkolesuje krvavočervený pásik.

,,Crucio!" zvolal ľadový hlas, v ktorom sa odjakživa miesil mrazivý pokoj, no tentoraz to bolo iné. Kliatba ma ledva minula, ale zasiahla jedálenský porcelán, ktorého hodnota musela byť až do tejto chvíle nevyčísliteľná.
Ukryla som sa za masívny mahagónový stôl, ktorý sa pod vplyvom nasledujúceho zaklínadla roztrieštil na milióny triesok. Zúfalo som sa prekotúľala na chodbu a ťažkopádne utekala k hlavnému vchodu. Zozadu som však počula kroky, ktoré mi naháňali strach a otupovali zmysly, takže som sa potkla o roh koberca a s rachotom dopadla na zem. Nával adrenalínu ma však postavil na nohy skôr, než som si to stihla uvedomiť a dotackala som sa až do predsiene. Započula som švihnutie prútikom, takže som rýchlo schmatla kľuku na dverách a prudko nimi trhla, aby mi poskytli ochranu pred ďalším neželaným kúzlom.
Ocitla som sa na horúcom nočnom vzduchu. Na bezoblačnej oblohe sa týčil krvavý mesiac a otvorene sa mi vysmieval. Akoby vravel: ,,Ako chceš odtiaľto utiecť?" Nezostávalo mi veľa času na rozmýšľanie, tak som sa rozbehla do okolitého lesa a dúfala, že husté krovinaté rastliny zamaskujú moje stopy a kmene stromov využijem ako útočisko, aby som v nadchádzajúcich minútach vymyslela čo ďalej. Musím sa odtiaľto dostať čo najskôr, inak môžem byť do rána mŕtva, preblesklo mi hlavou.
V momente, keď Voldemort vyrazil dvere mi pohľad zablúdil naposledy k nebu a všimla som si, že je spln. Čo robievam zvyčajne keď je spln? Vtedy som si zároveň uvedomila, že existuje len jediná možnosť ako sa odtiaľto dostať. Spôsob, vďaka ktorému mám šancu prežiť. Nie však ako človek...
Na prelome lesa ma pohltili zvieracie pudy a po premene na čiernu pumu som utekala naprieč španielskou džungľou, čo mi sily stačili.

Vzápätí som sa telom a mysľou ocitla opäť v Zakázanom lese, nespomínajúc si, kedy som sa stihla premeniť do zvieracej podoby. Uvedomila som si, že dnes som bola zrejme ja na rade, kto mal odlákať vlkolačieho Remusa do vnútrozemia, aby ho nebolo vidno a ani počuť.
Obzrela som sa za seba a zbadala ho, ako si to ku mne ženie dosť slušnou rýchlosťou.

Nanešťastie som sa ešte celkom nespamätala a moja zlá koncentrácia sa mi vyplatila nemilým spôsobom. Posledné, čo mi utkvelo v hlave z dnešnej noci bola gigantická skala, do ktorej som to nechtiac počas behu plnou silou napálila.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Surynka Surynka | Web | 13. srpna 2012 v 22:03 | Reagovat

Páni! Děkuju ti za věnování, udělala jsi mi tím ohromnou radost :-) A tahle kapitola? Přečetla jsem ji jediným dechem! Nádhera a už se nemůžu dočkat, až zjistím, jak to s Jess dopadlo... Děkuju za věnování a těším se na další :-)

2 °Alex °Alex | Web | 14. srpna 2012 v 9:57 | Reagovat

Krásna kapitola :). Potešila si ma tým flashbackom :D. Hoci nebol najpríjemnejší (narážam na Cruciatus), no pekne sa tam hodil :).
Skvelá kapitola :). Teším sa na pokračovanie :).

3 Surynka Surynka | Web | 14. srpna 2012 v 23:51 | Reagovat

Zajímalo by mě, jak to máš s kapitolami, jestli je prostě píšeš a hned zveřejníš, nebo jestli je máš předepsané a máš daný nějaký interval? :-)

4 Emma Emma | Web | 15. srpna 2012 v 12:20 | Reagovat

[1]: Nesmierne si ma potešila, ani nevieš ako :-) Som rada, že sa ti kapitola aj venovanie páčili ;-)

[2]: Ďakujem :-) Som rada, že ten flashback zapadol a myslím, že ďalšia kapitola sa ti bude páčiť :D

[3]: Tak rôzne :D Keď som sem pridala prvú kapitolu, mala som ich v zálohe aspoň osem,takže som ich pridávala celkom často :-) Teraz sa mi však zásoby pomíňali, takže pridávam podľa toho, či je kapitola dopísaná a ako uznám za vhodné :D

5 Surynka Surynka | Web | 15. srpna 2012 v 14:02 | Reagovat

[4]: Škoda... protože tahle povídka je  naprosto dokonalá a už teď se těším na další kapitolu :D

6 Emma Emma | Web | 16. srpna 2012 v 12:59 | Reagovat

[5]: Jeej, tvoje komentáre mi spôsobujú jednu radosť za druhou :-)  :-) naozaj sa teším, že poviedka zožala v tvojich očiach úspech a budem sa snažiť písať čo najrýchlejšie ;-) teraz ale nestíham, lebo zajtra odchádzam preč a mám kopu práce..
mám však dobrú správu a to, že nová kapitola je už napísaná a objaví sa tu čoskoro :-D

7 Surynka Surynka | Web | 16. srpna 2012 v 13:58 | Reagovat

[6]: Taky mě vždycky potěšilo, když se mi u povídek objevil nový komentář :-)
Jsem ráda, že jsi stihla napsat další kapitolu :-)

8 Nienna Nienna | Web | 27. srpna 2012 v 23:11 | Reagovat

Aj ja by som chcela vidieť Mattov výraz, keď zistil, že Jess hrá :-D Flashback oceňujem aj ja a idem samozrejme na ďalšiu kapitolu, aby som vedela ako to s J. dopadlo ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama