9.Neželané prekvapenie

21. srpna 2012 v 23:35 | Emma |  Šelma na úteku

,,Vstávaj!" Nič.

,,Počuješ? Myslím to vážne!" Stále nič.

,,Jessica, toto mi nerob!"

Lilin rozčúlený hlas sa odrážal od všetkých štyroch stien a komandoval moje úbohé ušné bubienky. Keď sa Lily ku mne aj nebezpečne blízko priblížila, prehovorila som.
,,Nechaj ma spať."
,,Nenechám, lebo budeš mať problémy," protestovala odhodlane.
,,Nebudem. V sobotu som odohrala náročný zápas. Potrebujem zrelaxovať."
,,Je pondelok. Mala by si byť zrelaxovaná až - až. To by si samozrejme nemohla mať dvojdňovú opicu," podotkla štipľavo.
,,Už toľko nemoralizuj a choď na hodinu," povedala som a pretočila sa na opačnú stranu. Keby len vedela pravdu...
,,Bez teba nejdem."
,,Tak nechoď," zamrmlala som.
,,Ale ja nechcem byť po škole. A ty tiež nie, tak už konečne vylez z tej postele," povedala a následne ma z nej doslova skotúľala.
,,Do p..." Nielenže som dopadla na holú zem, ale narazila som si aj čerstvo doráňané končatiny.
,,Ježiš, to ma mrzí!" zvýskla a mňa znovu chytala migréna.
,,Fajn, fajn, idem, len už buď ticho!"


,,Preboha, vyzeráš strašne!" skríkla, keď ma zbadala v celej mojej kráse, keďže perina ma už po Lilyinom útoku nezakrývala.
,,Vďaka," zamrmlala som meravo.
,,Kedy? Ako? Prečo?" vysypala zo seba a prezerala si ma zo všetkých strán.
,,Tichšie," posťažovala som si a chytala sa za hlavu.
,,Veď máš po rukách a po nohách samé modriny. A zdá sa mi to alebo ti opuchla aj ľavá polka tváre? Čo ten monokel pod okom? Takto nemôžeš ísť na verejnosť!" zvolala zhrozene a bála sa ma čo i len dotknúť.
,,Výborne, môžem sa vrátiť do postele," zašomrala som a chystala sa zvaliť medzi vankúše, no Lily mi v tom surovo zabránila.
,,Na to ani nemysli! Proste si dáš mejkap...Hrubú vrstvu mejkapu," dodala, keď sa mi znovu pozrela do tváre.


,,Ja fakt nechápem, ako som sa dala nahovoriť," bedákala som vo Veľkej sieni a hľadala vhodnú polohu na improvizovaný spánok.
,,Čo sa vám všetkým stalo? Veď včera ste vyzerali lepšie ako dnes. Človek by si myslel, že to bude naopak," lamentovala Lily nahlas, zatiaľ čo James, Sirius, Remus a ja sme znovu napoly spali. Myslím však, že väčšina z jej rečí bola venovaná hlavne mne. Chalanom sa totiž nepodarilo plnou parou naraziť do steny nejakej kentaurej jaskyne.

Do reality ma navrátilo zvonenie a nik iný než...Lily. Môj beh bol maximálne spomalený jednak z únavy, ale aj z neprekonateľnej bolesti v narazenom členku.

Evansová sa nado mnou zľutovala a uvážila, že predsa len bude lepšie posadiť sa do predposlednej lavice. Z učebníc som si vyčarovala vankúš. Dlho som sa z neho však neradovala, lebo Lily do mňa nemilosrdne štuchla, keď Slughorn vstúpil do triedy a sama ho pretransformovala do pôvodnej podoby. To ma však stále neprinútilo postaviť sa.

,,Aha, pozri! To je fešák!" šepla mi odrazu do ucha. Otvorila som oči a dúfala, že ak jej spravím po vôli, dá mi konečne pokoj.

To, čo zasiahlo môj zrak sa mohlo odohrať akurát v tých najdivokejších snoch. Nie na hodine elixírov. S otvorenou pusou som vstala a čakala, čo sa bude diať.

,,Dobrý deň, študenti! Rád by som vám predstavil nášho nového člena učiteľského zboru, ktorý vás bude vo funkcii asistenta vyučovať počas nasledujúcich mesiacov. Zoznámte sa - Tom Riddle."

Učebňou preletel šum vzrušených dievčenských hlasov. Nebolo sa čomu čudovať. Stál pred nami asi dvadsaťpäťročný chalan s hustou kaderou havraních vlasov, porcelánovou tvárou, hlbokými očami, tajuplným úsmevom a úžasným telom. Nič z toho som našťastie nevyslovila nahlas. Aj tak by som ale nevyvolala vlnu pohoršenia, ba práve naopak.
Na rozdiel od ostatných som však vedela, že knihu netreba súdiť podľa obalu a že táto pekná tvárička je v skutočnosti maskou lorda Voldemorta, ktorá môže kedykoľvek začať vraždiť.

Neuvedomila som si, že ešte stále na Riddla civiem, za čo sa mu ústa skrivili do škodoradostného úškrnu. Prudko som stočila oči na opačnú stranu triedy a nesnažila sa pred Lily vyzerať podozrivo. Keď nás Slughorn konečne vyzval sadnúť si, analyzovala som každého jedného človeka v miestnosti, ale nik nevyzeral, že by Toma Riddla už niekedy v minulosti videl. Napäto so zaťatými päsťami som čakala, čo sa bude diať. Pohľadom som Riddla stále ignorovala.

,,Keďže máme k dispozícií takúto nezanedbateľnú posilu, rozhodol som sa, že si každú triedu rozdelím do dvoch skupín. Pán Riddle bude vyučovať tú výkonnejšiu s lepším priemerom a ja...ehm...ten zvyšok. Teraz prečítam mená prvej skupiny..."

Celú dobu som sa modlila, aby som po prvý raz v živote patrila k tým horším. Hlas v mojej hlave mi napovedal, že vzhľadom na moje vedomosti to už tak aj bude. Keď Slughorn preskočením môjho mena potvrdil, že sa moja intuícia nezmýlila, vydýchla som úľavou. Rovnako dopadli aj zvyšní Záškodníci. Evansová naopak takmer vykríkla radosťou, keď ju zaradili k Tomovi. James našťastie vtedy spal a tento moment mu unikol.

Keď nastal v triede menší ruch a Lily sa presádzala na nové miesto, otočila som sa za chalanmi a snažila sa ich prebudiť. Prvý zareagoval Remus a nechápavo na mňa pozeral.

,,Áno, Jess?"
,,On je tu! On je tu!" šepkala som hystericky. Remus vyzeral, že začína byť zo mňa mierne nervózny.
,,Kto?"
,,No predsa ON! Voldemort..." Posledné slovo som len naznačila ústami. Medzitým sa prebral aj James so Siriusom.
,,Nemyslím, že na elixíroch sa môže udiať niečo tak zaujímavé, aby som bol nútený zobudiť sa," skonštatoval podráždene rozospatý Sirius.
,,Aha, kto to je?" opýtal sa James, keď si konečne všimol, ktorým smerom sa uberá Lilyina pozornosť.
,,Voldemort." Opäť som to meno len naznačila. Všetci traja sa na mňa znepokojene pozreli a vymenili si začudované pohľady. Striedavo sledovali Riddla a mňa a snažili sa dostať k nejakému rozumnému vysvetleniu.
,,Si si istá?" ozval sa po chvíli opatrne Remus.
,,Na tisíc percent!"
,,Nenarazila si si tú hlavu v noci až príliš?" spýtal sa s vážnou tvárou Sirius.
,,Povedzme, že by to bol on. Čo by tu robil?" opýtal sa logicky Remus, keď videl moju reakciu na Siriusovu otázku.
,,A nie je to jedno? Je tu! Sme v nebezpečí. Predovšetkým jeho skupina."
,,Počkaj...to už je priveľa informácii naraz. Aká jeho skupina?" spýtal sa James.
,,Slughorn ho predstavil ako-"

,,Slečna Mitchellová, nechceli by ste sa podeliť aj s nami?" Slughorn preťal náš rozhovor, ku ktorému sme sa už neskôr nedostali.
,,Prepáčte, pán profesor," ospravedlnila som sa a snažila sa pritom odignorovať pobavený pohľad Toma Riddla.

,,Na dnešnej dvojhodinovke pripravia všetci silný elixír spánku." Tak znela posledná Slughornova veta predtým, než sme sa museli dať do práce. Preventívne ma radšej presadil k stolu čo najďalej od chalanov a podľa môjho názoru až príliš blízko k Voldemortovi.

Únavu spred pätnástich minút vystriedal adrenalín, ktorý ma prenasledoval počas nasledujúcich dvoch hodín. Potajomky som sa dívala na Lily, či je v poriadku a bola som pripravená kedykoľvek sa pred ňu vrhnúť ako živý štít.

Kým zazvonilo, pripadalo mi to ako večnosť. Riddlova skupina skončila o chvíľu skôr, takže ho Slughorn poveril, nech prekontroluje zopár elixírov spánku z našej skupiny. Keď som videla, že sa blíži ku mne, schmatla som nejaké ingrediencie a tvárila sa, že ich chcem odniesť na poličku umiestnenej na opačnej strane triedy Chvíľu postával pri mojom pracovisku, akoby na mňa čakal, ale napokon sa presunul ďalej. Stále som však na chrbte cítila jeho pohľad a začínala sa báť.

Keď sa pristavil pri mojich priateľoch, otvorene som ich pozorovala a prekvapilo ma, keď sa začali všetci štyria odrazu smiať. Nerozumela som tomu...predsa som ich varovala...

Rýchlo som sa vrátila k svojmu stanovisku, odobrala vzorku do skúmavky a odovzdala ju na Slughornov stôl. Z ničoho nič sa mi za chrbtom objavil samotný profesor.

,,To je vaša práca, slečna Mitchellová?" opýtal sa prekvapene.
,,Á-áno," odvetila som.
,,Vidím, že ste sa od minulého roka zlepšili. Možno by sme ešte mohli urobiť nejaké tie zmeny, čo poviete?" žmurkol na mňa. Deficit spánku spôsobil, že mi jeho slová nedochádzali. Alebo som ich radšej pochopiť nechcela...
,,Preradím vás do skupiny pána Riddla," dodal, keď videl môj nechápavý pohľad.
,,Nie," zvolala som možno prirýchlo, lebo očividne som ho prekvapila. ,,Chcem povedať, že si nemyslím, že by som sa mala porovnávať s ľuďmi ako Evansová alebo Snape."
,,To vôbec nemusíte. Myslím si, že vás ich vedomosti v dobrom ovplyvnia a posunú vpred. Vy na to totiž máte."
,,Ehm...ďakujem," odvetila som otupene, ale vôbec som sa vďačne necítila. Našťastie práve v tom okamihu zazvonilo a konečne som mala plné právo opustiť žaláre.

Rozbehla som sa hore točitými schodmi a vybehla na chodbu. Bola som taká rozrušená, že som nevedela kam mám ísť na ďalšiu hodinu, tak som jednoducho blúdila uličkami. Ako inak, ani dnes som sa nevyhla stretnutiu s Mattom Cooperom.

,,Jessica?" zavolal za mnou, ale povedala som si, že keď sa budem tváriť, že som ho nepočula, stihnem ujsť. Nanešťastie sa predo mnou utvorila masa ľudí a dobehol ma.
,,Máš chvíľku?" opýtal sa. Nervózne som tekala pohľadom po chodbe, či mi náhodou nehrozí nebezpečenstvo. Ponáhľala som sa za Dumbledorom.
,,Prečo si mi nepovedala, že hráš metlobal?"
,,Chcela som, ale vzhľadom na to, že si sa furt navážal do Mitchellovej, nedal si mi šancu," odpovedala som neutrálnym tónom, ktorý si Matt zrejme vysvetlil ako výčitku.
,,Veľmi ma to mrzí...ja...neviem, prečo som sa choval ako idiot. Ale bol som v sobotu na zápase a hráš úžasne. Reči boli pravdivé," dodal a neisto sa usmial. ,,Je pravda, že máš za posledné roky najvyšší počet nastrieľaných bodov?"
,,Asi hej, ale-"
,,Nemôžem uveriť...teda, nie, že by si vyzerala ako nemehlo, ale-"
,,To je v poriadku. Prepáč, ponáhľ-"

,,Jessica Mitchellová?" ozval sa mi za chrbtom úlisný hlas, vďaka ktorému mi naskočila husia koža.

Matt sa zamračil a ja som sa pomaly otočila za zdrojom. Nado mnou sa týčil sebavedomý Riddle, očividne pripravený na rozhovor.

,,Áno?" odvetila som odmerane.
,,Potrebujeme sa porozprávať," oznámil mi autoritatívnym hlasom.
,,Nemám čas," odsekla som a ťahajúc Matta za rukáv uniformy sa chystala odísť.
,,Je to súrne," namietal pokojným neodbytným hlasom.
,,Povedala, že nemá čas, tak jej daj pokoj," ozval sa odvážne Matt a takmer sa predo mňa postavil do ochrannej pozície. Nechcela som nikoho priviesť k úrazu. Už vôbec nie Matta.
Zľahka som ho chytila za rameno. ,,Matt, to je dobré," povedala som.
,,Nie je. Očividne s ním nechceš hovoriť, takže by ťa mal nechať na pokoji," odpovedal zazerajúc pri tom na Riddla.
,,Viem sa o seba postarať," namietla som. ,,Teraz už choď," zašepkala som prosebne. Videla som, že zvažuje či ma poslúchnuť, ale napokon sa rezignovane vybral opačným smerom.

,,Známky má dobré, bude v mojej skupine," povedal Riddle ako prvé a popri tom sa pozeral na Mattov čoraz vzďaľujúcejší chrbát.
,,Šťastlivec," odsekla som otrávene.
,,Ako ty," povedal spokojne.
,,Už som mala tú česť sa to dozvedieť, tak čo ešte chceš?"
,,Na to, že som tvoj učiteľ by to chcelo trochu úcty."
,,Asistent," precedila som pomedzi zuby.
,,Vidím, že si sa živá dostala domov," povedal ignorujúc moju poslednú poznámku.
,,Neviem o čom hovoríš," povedala som a tvrdo do neho zapichla pohľad.
,,Nie je potrebné, aby si niečo predstierala. Obaja vieme, o čom hovorím."
,,Asi si si ma s niekým splietol. Zbohom, asistent Riddle," povedala som po chvíli, keď mi nič iné nepripadalo ako vhodná odpoveď. Otočila som sa, ale nečakane ma chytil za predlaktie.
,,Odporúčam ti zájsť do nemocničného krídla. Tá noha môže byť vytknutá," dodal vševediacim pohľadom a vzápätí ma pustil. Už som neváhala ani sekundu a neodkladne sa vybrala za Dumbledorom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 °Alex °Alex | Web | 22. srpna 2012 v 8:05 | Reagovat

ÁÁÁ!!! Konečne!!!!!! :D Ani netušíš, akú si mi spravila radosť! :D Konečne je tam!! :D Napísala si ho skvelo! :D Asistent Riddle :D:D. Krásna kapitola, neviem sa dočkať ďalších elixírov :D.

2 Surynka Surynka | Web | 22. srpna 2012 v 21:41 | Reagovat

Páni! Jsem nadšená z nové kapitoly moc se mi líbí :-) Opravdu úžasná práce a příšerně napínavé :-) Nemůžu se dočkat pokračování, až uvidím, jak to dopadne ;-)

3 °Alex °Alex | Web | 23. srpna 2012 v 19:55 | Reagovat

Mám otázku: nechceš byť SB? :) Prosím daj vedieť tu: http://alex-hp.blog.cz/1104/chces-byt-sb :) (tie pravidlá vyzerajú hrôzostrašne, ale ak má človek super blog a komentujeme si navzájom poviedky, nevidím dôvod, prečo by nemal byť SB :))

4 Emma Emma | Web | 24. srpna 2012 v 21:53 | Reagovat

[1]: Jéé, teším sa, že sa tešíš :D Ďakujem za pochvalu, snažila som sa zachovať Tomovu podstatu, aj keď ešte nemal veľa možností presadiť sa :D Čo sa samozrejme v nasledujúcich kapitolách zmení ;-)

[2]: Som naozaj rada, že táto kapitola splnila očakávania :D Novú sa pokúsim zverejniť čo najskôr :-)

[3]: Waau, to znie super :-) Bude mi cťou pripojiť sa k tvojim SB, idem teda pozrieť tie podmienky :D

5 Surynka Surynka | Web | 25. srpna 2012 v 0:31 | Reagovat

No já jsem nad tím taky přemýšlela, že bych ti řekla o spřátelení, pak jsem si řekla, že to udělám od další kapitolou (vycházelo to na tuhle) a to jsem na to zapomněla a Alex mi to připomněla :D
http://povidkovedoupe.blog.cz/1206/spratelene-blogy
Tady mám všechny spřátelené blogy, tak se na to můžeš podívat... nemám žádné podmínky, tak jenom napiš pod ten článek komentář a když tak e-mail a domuvíme se na ikoně a jestli chceš nějaký článek o sobě, protože já speciálně dělám o svých SB články s názvem "Pár slov o..." Prostě se na to mrkni a napiš si, ráda budu mít v SB tak dobrou a nápditou autorku HPFF :-D

6 °Alex °Alex | Web | 25. srpna 2012 v 9:33 | Reagovat

[4]: idem si ťa pridať :)

7 Emma Emma | Web | 25. srpna 2012 v 22:07 | Reagovat

[5]: Och, tá posledná veta ma priviedla do rozpakov :-D Moja odpoveď: jasné, jasné, jasné! :-) Hneď to idem omrknúť ;-)

[6]: Ďakujem :-) Idem sa pokúsiť o to isté :-D

8 Surynka Surynka | Web | 25. srpna 2012 v 22:22 | Reagovat

[7]: OK :-D

9 Nienna Nienna | Web | 27. srpna 2012 v 23:16 | Reagovat

Tak asistent Riddle ma prekvapil, som zvedavá, čo sa z toho vykľuje a ako je možné, že si ho tam Dumbledore pustil 8-O ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama