11.Nemocničné krídlo

7. září 2012 v 22:29 | Emma |  Šelma na úteku

Rozzúrene som sa vybrala naprieč chodbou, ale po pár krokoch som si potrebovala oddýchnuť. Prešla som ešte pár metrov vpred, pre prípad, že by sa Dumbledore rozhodol vybrať za mnou. Aj keď po tej scéne, čo som predviedla som o tom silno pochybovala.



Nakoniec som to už nevydržala a sadla si na prvý schod nepohyblivého schodiska uprostred prázdnej chodby, kde neboli umiestnené ani obrazy.

Bolesť v členku nepoľavovala, ba práve naopak. Opatrne som sa dotkla pravej nohy, akoby mi aj letmé pohladenie mohlo spôsobiť muky a vyzula si topánku. Piskľavý výkrik som v sebe udusila, takže zo mňa vyšiel hlboký prerývaný povzdych. S obavami som si prešla prstami po tvári a nahmatala citlivé a napuchnuté miesta na jemnej koži, ktorú dnes pokrývala tona Liliyinho mejkapu.

Každou sekundou sa mi ozývali nové a nové zranenia. Uvedomila som si, že už nesmiem ďalej odkladať návštevu Pomfreyovej. Balerínku som si obula naspäť, aj keď mi to bolo zvysoka proti srsti a s hlbokým nádychom sa postavila. Nečakane sa mi však zatočila hlava a zatmelo pred očami, takže som urýchlene poslepiačky nahmatala múrik a oprela sa oň. Počkala som asi minútu, kým sa mi vyjasní zrak a slimačím tempom sa vybrala do nemocničného krídla.

Moje ťažkopádne vzdychanie spôsobilo, že liečiteľka ma už očakávala pri dverách a zhrozene sa na mňa dívala. Automaticky vyčarovala vozík na kolieskach a posadila ma doň. V duchu som si už vymýšľala výhovorku, ako som k tomu zraneniu prišla, ale môj mozog dnes vôbec nefungoval.

,,Kde vás to bolí?" opýtala sa a prstami sa snažila vyhľadať bolestivé miesta, čo samozrejme nebolo príliš náročné a výsledkom boli moje priškrtené výkriky.
,,Ach, slečna, slečna," krútila nado mnou mladá ošetrovateľka hlavou. Nemo som ju pozorovala a psychicky sa pripravovala na ďalšie návaly utrpenia.

,,Máte vyvrtnutý členok," oznámila mi neutrálnym tónom. Na jazyku som už mala otázku v zmysle, čo s tým. Mladá žena, čupiaca pri mojich nohách v nasledujúcom momente bez varovania trhla mojim pravým členkom. Bolesť to bola nenormálna, myslela som, že si vytrhám vlasy a vykrútim si krk.

Pomfreyová vzápätí spustila môj členok k zemi, zmizla za bielou záclonou a vrátila sa s malou fľaštičkou plnou nejakej želatíny, ktorou mi tú nohu potrela.

,,Natierajte si ten členok dvakrát denne a bolesť by mala čoskoro odísť. Opuch síce na nejakú dobu zostane, ale ak si budete nohu poctivo liečiť podľa mojich pokynov, ani sa nenazdáte a po zranení nebude ani pamiatky," povedala súcitne a ja som sa pomaly dvíhala na odchod.

,,Moment, slečna Mitchellová, ešte si sadnite," prikázala mi a nasilu ma zatlačila naspäť do vozíka, v ktorom som bola až doteraz usadená.
,,Čo to máte na tvári?" opýtala sa a prikrčila, aby si ma lepšie prezrela. Odvrátila som zrak a v duchu skonštatovala, že to o pár sekúnd zistí aj sama.
,,Preboha, čo ste to stvárali?" zalomila rukami a opäť zmizla za závesom. Vrátila sa s celou lekárničkou a presadila ma na nemocničný pultík, aby sa nemusela neustále zohýbať.

Vzala nejakú zlatožltú tekutinu, ktorou mi pomocou vatových tampónov odlíčila pleť. Kým skončila, minula minimálne polovicu balenia a z elixíru zmizla aspoň jedna tretina.

,,Tak a teraz vážne. Vysvetlite mi, ako ste prišli k toľkým zraneniam. Nie je predsa normálne, aby jedna študentka chodila po svete s takouto tvárou." Hlas pani Pomfreyovej bol vážny. Stálo ma veľa námahy, aby som neuhla pohľadom.
,,Narazila som do steny," odvetila som po chvíli tichým hlasom. Tvár sa jej skrivila do nešťastného úškrnu.
,,To by ste tej stene museli bežať naproti, aby sa vám stalo toto," namietla a teatrálne na mňa ukázala.
,,Veď som aj," dodala som a v podstate som ani neklamala. Stena - jaskyňa, to je skoro to isté.
,,Povedzme, že by to bola pravda. Ako mi potom vysvetlíte tú nohu?" pýtala sa podozrievavo.
,,Spadla som zo schodov," vyriekla som, čo mi prvé napadlo. Nastalo ticho.

,,Slečna," začala liečiteľka potichu a veľmi miernym hlasom, ,,ak vás niekto obťažuje..."
,,Vôbec nie," zasiahla som skôr, než stihla dopovedať vetu.
,,Bez obáv mi to povedzte. Označíme to za anonymný tip-"
,,Som v poriadku. Nikto ma nešikanuje. Za všetko môže len moja nemotornosť," protestovala som a s úškrnom pokrčila ramenami, aby som zľahčila atmosféru. Pár sekúnd si ma nesúhlasne premeriavala a napokon prehovorila.

,,Dobre teda," povzdychla si. ,,Prinesiem vám ešte jednu emulziu, ktorú si budete natierať ráno a večer. V opačnom prípade sa môžete spoľahnúť, že vám tie monokle tak skoro nezmiznú."

Keď sa vrátila s plnou fľaštičkou so zeleným obsahom, ktorý páchol ako ropuší sliz, znechutene som pokrčila nosom.
,,Myslím, že je viac ako očividné, že na vyučovanie sa už nevrátite, takže odtiaľto pôjdete rovno na izbu. O ospravedlnenku sa postarám ja. Teraz potrebujete najmä veľa spánku, tie kruhy pod očami totiž nejde prehliadnuť." Porazene som si povzdychla.
,,A aby som nezabudla - najbližšie dva týždne by ste sa nemali príliš fyzicky namáhať, čo znamená žiadne metlobalové tréningy."
,,Môžete mi to dať aj písomne?" vyhŕkla som a uškŕňala sa pri predstave Jamesa, ako mu túto novinu oznámim.


Do klubovne som dorazila tesne pred zazvonením na prestávku, takže som sa nerušene dostala až do dievčenského internátu, kde som takmer okamžite zaspala.
Prebudili ma až čiesi kroky, nasmerované k mojej posteli.

,,Jessica?" Započula som nežný dievčenský hlas.
,,Lily?" prehovorila som chrapľavo.
,,Hľadali sme ťa."
,,Hm..." znela moja odpoveď.
,,Zavolám chalanov sem?" opýtala sa ma starostlivo.
,,Hm..." Na viac som sa nezmohla a Lily si to evidentne vyložila ako súhlas, pretože opustila miestnosť a po chvíli som počula známy chlapčenský dupot.

,,Jess, kam si zmizla?" spýtal sa Sirius a sadol si na moju posteľ spôsobom, že ma z nej takmer vytlačil.
,,Bola som unavená," odvetila som pravdivo a posadila sa.
,,Mohla si nám dať vedieť," podotkol milo Remus. Za normálnych okolností by som aj...
,,Ponáhľala som sa za Dumbledorom." Odpoveďou mi boli štyri nechápavé páry očí.

,,Lily, McGonagallová mi odkázala, aby si sa za ňou zastavila, čo najskôr to bude možné," ozval sa nečakane Remus.
,,Nemôže to počkať?" opýtala sa nie príliš nadšene.
,,Je to McGonagallová," povedal a krátko sa zasmial. Lily si nešťastne povzdychla a urýchlene odkráčala z izby s výrazom "ešte sa porozprávame".

,,Dobrá výhovorka, Remus," uškrnul sa Sirius a pre zmenu sa zvalil na Lilyinu posteľ.
,,Popravde mi to McGonagallová naozaj odkázala. Ibaže v skutočnosti to nie je také urgentné." Remusov pobavený výraz bol zakončený Jamesovým nevraživým pohľadom.
,,Fajn a teraz k veci. Prečo si bola za Dumbledorom?" opýtal sa James trochu nervóznym tónom.
,,Prečo asi?" odfrkla som. ,,Kvôli Voldemortovi." Nemohla som si nevšimnúť výmeny pohľadov, ktoré nastali.
,,A čo ti povedal?" spýtal sa diplomaticky Remus.
,,Že ostatní na škole majú rovnaké právo vedieť, prečo tu je. Takže mi neprezradil vonkoncom nič," dodala som podráždene.

,,Dumbledore ti povedal, že Tom Riddle je Voldemort?" zhíkol Sirius.
,,Samozrejme, že Riddle je Voldemort. Čo ste ma nepočúvali? Čo sa vôbec pýtam, na elixíroch ste sa s ním smiali ako starí priatelia," odsekla som s prekríženými rukami na prsiach.
,,Smiali?" ozval sa prekvapene James. ,,S Riddlom určite nie," povedal a keby som tam vtedy nebola, myslela by som, že tvrdí pravdu.
,,Jess, nič proti tvojej hlave, ale možno si si ju v noci naozaj nejako vážnejšie poranila," skonštatoval bez okolkov Sirius.
,,Tak aby bolo jasné. Pomfreyovú som už navštívila. Povedala, že mám vyvrtnutý členok a dobitý ksicht. O tom, že by som bola pomätená sa naozaj nezmienila."
,,Nemusíš hneď tak vyvádzať," podotkol s úškrnom Sirius.
,,Ozaj, James, mám dvojtýždňový zákaz trénovať...niekde to tu mám čierne na bielom," dodala som a šmátrala po malom zdrape papiera na nočnom stolíku.
,,Čo?" spýtal sa a takmer mu vyliezli oči z jamiek.

,,Vráťme sa ešte k tomu Dumbledorovi. Naozaj priznal, že Riddle je Voldemort?" opýtal sa Sirius, ale pobavene pri tom sledoval Jamesa.
,,Koľkokrát to chceš ešte počuť?" zareagovala som naštvane.
,,Dokým mi to nezačne dávať zmysel," zašomral, no napriek tomu som ho zreteľne počula.

,,Jess, snaž sa nás iba pochopiť. V júli si bola preč, celý august si sa nám vyhýbala, nehovoriac o tom, že si nám o svojej misii nepovedala ani slovo. Zrazu k nám príde nový učiteľ a ty tvrdíš, že to je Voldemort?"
,,Áno, presne to tvrdím."
,,Už nič viac ti Dumbledore nepovedal?"
,,Ale áno," odvetila som sarkasticky. ,,Dôvody, prečo si ma vtedy zvolil."
,,A?"
,,Lebo som čistokrvná, celá moja rodina chodila do Slizolinu, ale mňa klobúk nastrčil do Chrabromilu, plnoletosť som dosiahla až v septembri a ide mi obrana proti čiernej mágii. McGonagallová mu taktiež nahúkala, že pôjdem na medicínu liečiť psychicky chorých ľudí a Dumbledore si myslí, že Riddle je nepochybne jeden z nich. Je presvedčený, že som mala rozvrátené detstvo a z nepochopiteľných dôvodov vie, že som neregistrovaný animágus. A aby som nezabudla - som blondínka." Časť o mojom otcovi som vynechala.
,,Polovica z toho síce nedáva zmysel, ale je to Dumbledore, takže..." prehovoril James a pohľadom sa snažil vyhľadať pomoc u ostatných.
,,...takže, ak by tento senilný riaditeľ zamestnal Voldemorta, niet sa čomu čudovať..." dodal Sirius.
,,Takže mi veríte?" opýtala som sa nádejne.
,,Samozrejme. Od toho priatelia sú," pritakal Sirius a žmurkol na mňa.
,,Čo povieme Lily?" opýtal sa Remus.
,,Nič. Minimálne do chvíle, kým nezískame dostatok dôkazov," odpovedala som.
,,Chúďa, je v Riddlovej skupine sama. Keď berieme do úvahy normálnych ľudí..." podotkol James.
,,Nie je. Slughorn ma preradil," šepla som a očami prepaľovala priestor predo mnou.
,,Výborne. Môžeš dať na ňu pozor," potešil sa Potter.
,,A kto bude dávať pozor na mňa?" opýtala som sa nešťastne.
,,My predsa. Prvýkrát budeme dávať na elixíroch aj pozor," zasmial sa Sirius.
,,No to je fakt," zahundral potichu Remus, lebo to už sa dovnútra dobýjala nedočkavá Lily.

,,Neverili by ste, kvôli akej blbosti si ma predvolala," oznámila nám zadychčane.
,,Hlavní prefekti to majú ťažké," uškrnula som sa.
,,To hej...No ale teraz mi povedz, prečo si šla za riaditeľom," prenikavo sa na mňa pozrela.
,,Išla som sa vypýtať z vyučovania a odtiaľ som odkráčala rovno na ošetrovňu." Chlapci zatiaľ strnulo postávali na svojich miestach a čakali na Lilyinu reakciu.
,,A kde si vlastne prišla k tým zraneniam?" krútila neustále nechápavo hlavou.
,,Sem-tam bývam námesačná, najmä keď býva spln, čo bol aj včerajší prípad. Čo čert nechcel, zrúbala som sa zo schodov," krátko som sa zasmiala.
,,Mala si mi povedať, pripravila by som ti špeciálny čaj z byliniek rudolfusa obyčajného, ktorý má blahodarné účinky pre pokojný spánok." James sa na nás pozrel pohľadom "No nie je úžasná?", my sme mu odpovedali škodoradostným prikyvovaním a prevracaním očí.
,,Jeden taký mi môžeš uvariť hneď teraz, lebo Pomfreyová mi nakázala veľa spánku a ako správna pacientka sa musím predsa držať jej inštrukcií, no nie?" zavelila som s potmehúdskym úsmevom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 °Alex °Alex | Web | 8. září 2012 v 11:29 | Reagovat

Bola to pekná kapitola, taká oddychová :D :). Som zvedavá, kedy na scénu nastúpi Tom :).
PS. ďakujem, že si ma na chyby upozornila, niektoré som opravila, ale neviem, že či všetky :D. Nemám vždy chuť si kapitolu, ktorú som písala a zbežne si ju prečítala, čítať ešte raz a opravovať chyby :D.

2 René René | Web | 8. září 2012 v 16:43 | Reagovat

Máš pěkný blog.

3 Surynka Surynka | Web | 8. září 2012 v 18:06 | Reagovat

Úžasná kapitola! Jak jí Pomfreyová nevěřila, že je to její vina... :-D No moc se ti to povedlo a jsem ráda, že je tu další kapitola :-)

4 Emma Emma | Web | 11. září 2012 v 17:29 | Reagovat

[1]: Ďakujem :-) Toma sa dočkáš už čoskoro ;-)
PS: Niet začo, poznám ten pocit :-D

[3]: Ďakujeeem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama