12.Nový asistent

13. září 2012 v 9:48 | Emma |  Šelma na úteku

Neviem, či to bolo kvôli extraktu z rudolfusa obyčajného alebo ropušiemu slizu, ktorý mi kvasil na tvári, ale celú noc ma prenasledovali nočné mory. Ráno som si po prebudení nepamätala nič, iba Jeho šialenú tvár bažiacu po pomste.


Keďže som nechcela pútať priveľa pozornosti a v utorok nebývali elixíry, ochotne som vstala z postele a išla na vyučovanie. Raňajky som odkladala najdlhšie ako sa dalo, no napokon mi nezostávala iná možnosť, len sa vybrať medzi ľudí do Veľkej siene.

Vydýchla som si úľavou, keď som Toma nevidela medzi raňajkujúcimi pri učiteľskom stole a s pokojom na duši v sprievode Záškodníkov a Lily som sa vybrala k chrabromilskému jedálenskému stolu.

Do zvonenia nám nezostávalo veľa minút, ale s chalanmi sme sa snažili čo najviac naťahovať čas, aby sme na Riddla nenatrafili na chodbách. Tesne pred zazvonením sme dorazili do učebne transfigurácie a usadili sa na svoje miesta.
Rovnako opatrní sme boli po celý deň, čo možno ani nebolo potrebné, pretože sme na Riddla za tú dobu nenatrafili.

Večer, keď sme sa s Lily pripravovali do postelí ma prekvapila svojou otázkou.

,,Čo si myslíš o tom novom asistentovi?"
,,Prečo?" odvetila som zmätene a z rúk mi vypadali pergameny s domácimi úlohami.
,,Pýtala som sa prvá," uškrnula sa a kľakla si na kolená, aby mi pomohla pri zbieraní.
,,Neviem, čo si mám o ňom myslieť, ale už na prvý pohľad mi bol nesympatický," povedala som a tajne dúfala, že mi zopakuje to isté.
,,Práveže vôbec! Slughorn je ako učiteľ naozaj vynikajúci, ale Tom...no možnože je ešte lepší." Jemne sa zapýrila.
,,Ako to?" spýtala som sa mierne zdesene, čo hádam nezaznamenala.
,,Ťažko sa to vysvetľuje...jednoducho má také vyžarovanie. Škoda, že nie si so mnou v jeho skupine," povzdychla si.
,,Ale som," namietla som a dúfala, že to nevyznelo tak tragicky ako som to cítila.
,,Vážne?" zvolala a oči jej zažiarili. ,,Odkedy?"
,,Slughorn mi to včera oznámil. Zapáčil sa mu môj elixír spánku."
,,To je úžasné! Uvidíš, že si Toma zamiluješ," povedala mi plná elánu, ktorého sa do mňa po týchto slovách nedostala ani troška.

Ďalšie ráno to bolo so vstávaním podstatne horšie, pretože ma ťažila vidina elixírov vtlačených do rozvrhu. Našťastie to nebola prvá hodina a ja som mala čas sa psychicky pripraviť na trištvrte hodinu utrpenia. Bohužiaľ bola posledná a preto som celý deň strávila v kŕči, ktorý sa každou hodinou prehlboval.
Keď sme si spoločne vykračovali chodbou, musel byť na nás veľmi zaujímavý pohľad.
Lily plná energie, James sledujúci jej vysmiatu tvár, Sirius obzerajúci sa za každou sukňou, Remus začítaný v knihe a ja plná paranoje, ktorá otriasala každým kúskom môjho tela.

V žalároch sme sa žiaľ museli rozdeliť, takže sme spolu s Lily odbočili k ľavej polovici učebne a usadili sa. Prvé lavice už boli chvalabohu obsadené.
Po krátkom zazvonení vstúpili do miestnosti dvaja muži. Profesor Slughorn sa pripojil k svojej skupinke, zatiaľ čo Riddle mieril sebavedomým krokom ku nám. Ako mi ešte Lily prezradila, od každého chcel, aby mu tykal a oslovoval ho Tom.

,,Dobré ráno," pozdravil nás veselo a zdalo sa mi, že len ja jediná som spozorovala slabý škodoradostný úškrn pohrávajúci na jeho perách.
,,Dobré ráno," odzdravili ostatní, zatiaľ čo ja som zamrmlala niečo v podobnom zmysle a znudene si podoprela rukou hlavu.
,,Dnes budeme pokračovať v kapitole o tých nepodstatných vzorcoch, ktoré sa vám pravdepodobne v živote nezídu, pokiaľ nebudete mať samozrejme ambície vyučovať tento predmet," poznamenal s úsmevom a listoval v knihe, zatiaľ čo ostatní sa rozosmiali.
,,Kto by mi vedel vypísať celý názov z tejto elixírovej značky?" opýtal sa a rukou ukázal na menšiu tabuľu, postavenú tesne za ním. Zadívala som sa na tú hatlaninu, ktorá mi vôbec nedávala zmysel a uvažovala, ako je dopekla možné, že som sa sem dostala.
,,Lily," usmial sa pri pohľade na jej zdvihnutú zvuku. Moja drahá spolusediaca veselo prebehla k tabuli a zapísala evidentne správny výsledok, pretože Tom ju odmenil bodom pre Chrabromil. Zatiaľ čo Tom vyvolal Snapea, ja som sa nechápavo dívala na predošlý príklad a rozmýšľala nad princípom, podľa ktorého sa táto úloha mala riešiť. Neúspešne.

Nazrela som teda do Lilyinho zošita, v ktorom mala už zapísaná celú stranu, zatiaľ čo ja som bezmocne hľadela na tabuľu.

,,Potrebuješ pomôcť?" opýtal sa ma zozadu zamatový hlas, príliš blízko namierený k môjmu uchu, takže som od ľaku mierne nadskočila.
,,Nie vďaka," odsekla som, ale vzápätí sa mi do líc vliala červeň, pretože som pomoc naozaj potrebovala. Zahanbenie som sa snažila zakryť dlhými vlasmi, ktoré som myknutím nahrnula do tváre.

Znenazdajky sa Riddle postavil tesne za moju stoličku a naklonil sa pravdepodobne najviac ako mu to školské pravidlá povoľovali, keďže sa ma niektorými časťami tela dotýkal a mnou prešla triaška. V kŕči som držala brko na písanie, ale odrazu sa mi Riddle zľahka dotkol zápästia, pery presunul ešte bližšie k môjmu pravému ušnému laloku a písadlo prevzal. V tej chvíli som stŕpla a akoby z diaľky sa dívala, ako mi vysvetľuje nové učivo. Na pergamene mi pribúdalo čoraz viac nezmyslov s jeho bezchybným rukopisom a vôkol mňa sa vznášali Riddlove slová, z ktorých sa mi triasli kolená, aj keď ich význam mi unikal.

Po piatich minútach, ktoré mi pripadali ako večnosť sa opýtal: ,,Už rozumieš?" Riddlov tón nebol netrpezlivý, ani ostrý, ale priateľský a nežný. Znepokojovalo ma to.
Mala som chuť mu odpovedať nie, aby si nemyslel, že je taký úžasný učiteľ, za akého sa s najväčšou pravdepodobnosťou pokladal (možno ním aj podľa mienky ostatných bol, ale išlo o princíp), no potom som si uvedomila, že nemám ani najmenšiu chuť pred ním vyzerať ako blbá blondínka, takže som zakoktala nepresvedčivé: ,,Áno."
Spokojne sa usmial, nevedno, či kvôli tomu, že som novému učivu údajne porozumela alebo kvôli tomu, že ma dostal do rozpakov.

,,Dobre, tak čo keby si ďalší vyriešila sama?" navrhol a pootočil hlavu, aby sa mi mohol pozrieť do očí a oslnivo sa usmial.
,,Radšej nie," povedala som a pokúsila sa o úškrn. Vzhľadom na to, aká som bola nervózna a ako som sa triasla po celom tele to bola dosť úbohá grimasa.
,,Prečo nie? Aspoň uvidím, či si tomu naozaj porozumela," podotkol akoby nič. No jasné, nevinnosť sama.

,,Alebo viete čo, mám nápad," ozval sa náhle Tom a všetci z našej skupiny zbystrili pozornosť.
,,Vytiahnite si papiere a ja vám zatiaľ napíšem na tabuľu zopár príkladov. Do konca hodiny budete mať čas na riešenie a ja si to potom zozbieram a správne odpovede ohodnotím plusovými bodmi, čo vy na to?" povedal a ostatným žiarili oči nadšením. Až na mňa.

Síce som si vytiahla pergamen a aj som si zapísala zadanie, ale inak som vlastne len sledovala hodinky a brkom som ani nehla. Nedalo sa nepostrehnúť Riddlov zvedavý pohľad, ale tvárila som sa, že som to nezaregistrovala.

Keď zazvonilo, znudene som položila prázdny pergamen na Riddlov stôl a nedočkavo som ťahala Lily za rukáv, aby si pohla, lebo som neplánovala v tej pekelnej miestnosti tráviť viac času ako bolo nutné. A bolo úplne jedno, že Evansová bola opačného názoru, pretože vzápätí zasiahol James a chtiac-nechtiac sme ju vyvodili von.

Na najbližšej hodine, ktorá sa konala už v piatok a neviem, na ktorého Merlina to boli až dve hodiny po sebe! Prvá herbológia mi ubehla ako voda a z ničoho nič už som zase sedela v tých otrasných žalároch a zaujato sledovala svoje nohy, pretože nič iné mi nezostávalo.

Keď nás Riddle vyzval, môj pohľad spočinul na kôpke pergamenov, ktoré levitovali vo vzduchu. Mávnutím prútika sa začali samy od seba rozdávať. Nenádejala som sa, pretože som očakávala zdrap papiera s mojím menom a veľkou nulou, no keď sa predo mnou zjavil, všimla som si nejakú poznámku pripísanú červeným atramentom.

Škoda, že si nepredviedla čo vieš. Povedzme si ale pravdu, niekedy niektoré vedomosti a objavy dokážu napáchať viac problémov ako osohu. Poznám ľudí, ktorí keď zbadajú prekážku alebo zažijú nezvyčajnú situáciu, ktorá sa vymyká ich rutine zbabelo prchajú preč.. Neuvedomujú si, že jedného dňa, skôr či neskôr zistia, že ďalej nevládzu a to, čomu sa tak ostentatívne vyhýbali a pred čím utekali ako o život ich doženie aj s úrokmi.

V každom prípade obaja vieme, že chceš v mojej skupine zotrvať, čo najdlhšie. Práve preto by si mala zasiahnuť skôr než bude naozaj neskoro...

Šokovane som hľadela na vety pred sebou a nenachádzala slov. Pergamen som chcela poskladať, odložiť do vrecka a po hodine ho ukázať chalanom, lenže po pár sekundách začalo písmo blednúť a napokon z dvojzmyselného odkazu nezostalo vôbec nič.
Vyjavene som pergamen obracala zo všetkých strán, ale nenaďabila som ani na jedinú čiarku. Naštvane som ho pokrčila a strčila si ho do vrecka na habite. Lily si myslela, že to kvôli tomu, že som nedostala ani bod.

Nasledujúcu hodinu a pol sa neudiala žiadna tragédia. Mám namysli nejakú život ohrozujúcu pohromu. Čo sa ostatného týka, bola som mučená Riddlovými otázkami, na ktoré som nepoznala odpoveď a on ma dusil dovtedy, pokým som nebola dostatočne strápnená pred celou triedou. Pokračovali sme v učive a pribúdali ďalšie pravidlá a zákony, ktoré som si iba bezmyšlienkovite zapisovala, ale úvahami som bola úplne inde.
I keď som v to ani nedúfala, napokon zazvonilo a mne sa podarilo vyslobodiť z Riddlových pazúrov a pod zámienkou, že sa ponáhľame na ďalšiu hodinu sa mi podarilo Lily vyhnať z učebne v rekordnom čase.

Mala som nutkanie podeliť sa s chalanmi o svoj nevídaný zážitok s Riddlovým odkazom, no okolnosti mi to nepovolili až do chvíle, kým si McGonagallová opäť nevyžiadala hlavnú prefektku do kabinetu.

,,Aká bola hodina?" opýtal sa ma Sirius v snahe zamaskovať úškrn.
,,Úžasná," odvetila som otrávene. ,,Minulú hodinu nám dal robiť nejaké úlohy, ale ja som nevedela ani len zaťať. Dnes mi ten prázdny pergamen odovzdal aj s čudným odkazom, ktorým by mi akosi niečo chcel naznačiť," dodala som a stručne im prerozprávala čo tam stálo.
,,Prečo nám to nemôžeš rovno ukázať?" spýtal sa James nechápavo.
,,Lebo," rukou som siahla do vrecka a vybrala pokrkvaný útržok pergamenu, ,,to zmizlo." Ukázala som im prázdnu plochu bez akéhokoľvek náznaku atramentu.
,,Tak to je divné," podotkol Sirius a papier si prezeral rovnako pozorne ako vtedy ja.
,,Najradšej by som z tej skupiny odišla! Veď tam ani nemám čo robiť, ničomu nerozumiem, vôbec sa nechytám, prosto nič. Za normálnych okolností by som čakala, kým nedostanem prvú zlú známku, nech ma Slughorn preradí naspäť, ale nemôžem. Neprichádza do úvahy, aby som v tom nechala Lily samotnú. Ešte je aj z muklovskej rodiny a práve na takých má On zálusk. Proste," odmlčala som sa, ,,musím to nejako zvládnuť." Povzdychla som si zničene.
,,Neboj Jess, niečo vymyslíme," povedal Remus a rukou ma povzbudivo objal okolo ramien.

,,Aký je inak ako učiteľ?" opýtal sa Sirius, keď sme prechádzali chodbou.
,,Nič moc. Teda vlastne skvelý, to vravia ostatní, ale ja mu nič nerozumiem," odvetila som skleslo.
,,Tak to asi nebude ním," podotkol James a štuchol ma do rebra.
,,Chceš mi tým niečo naznačiť?" ozvala som sa naoko výhražne.
,,Nie," odvetil James a začal si nenápadne pískať.
,,Ber to tak," začal Sirius s úsmevom, ,,že je piatok a zajtra sa ide do Rokvillu."
,,A všetci vieme, že vždy keď tam sme sa udeje niečo zaujímavé," poznamenal s tajuplným úsmevom James.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 °Alex °Alex | Web | 13. září 2012 v 16:14 | Reagovat

Och, táto kapitola bola super :D :). Hlavne to, ako sa k nej Riddle naklonil :3 :D. Teším sa teda na pokračovanie :).
PS: tajne dúfam, že jej dá doučko a bude s ním stále viac a viac :D:D:D.

2 Surynka Surynka | Web | 13. září 2012 v 18:36 | Reagovat

Páni! Tahle kapitola byla naprosto úžasná... A už se nemůžu dočkat další, kdy bude? :-)

3 Emma Emma | Web | 14. září 2012 v 16:32 | Reagovat

[1]: Opis tej scény som si užívala aj ja :D
PS:Neboj, nájde sa spôsob ako to docieliť :-D

[2]: Ďakujem, ďakujem :-) Dúfam, že čoskoro, lebo túto kapitolu som zverejnila trochu predčasne, ale budem sa snažiť :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama