13.Rokville

25. září 2012 v 20:08 | Emma |  Šelma na úteku

Nová kapitola je tu! Musím priznať, že táto je zatiaľ zo všetkých najdlhšia, no dúfam, že to nikoho pri čítaní neodradí:) Viem, že vás zaujíma, ako to s tou Jessicou a Tomom vlastne počas prázdnin bolo a môžem vás ubezpečiť, že všetko sa postupne dozviete. Zatiaľ sa môžete tešiť na flashback v závere článku. Em


Prvý zvuk sobotňajšieho rána, ktorý mi zarezonoval v hlave bolo oduševnené bubnovanie dažďových kvapiek o okno chrabromilskej veže. Za normálnych okolností by mi to neprekážalo, lenže dnes sa malo ísť oficiálne do Rokvillu a ja som sa tešila, že sa konečne odreagujem od toho zmätku, čo nastal v posledných dňoch. Taktiež som tajne dúfala, že sa aspoň na pár hodín vzdialim od Riddla a zvýšim svoje šance na prežitie. Teraz mi len pribudli obavy, že sa výlet zruší a budem odkázaná na schovávanie sa medzi stenami klubovne, kde som sa na ako jedinom mieste v hrade cítila v bezpečí.

Napriek negatívnym myšlienkam, ktoré mi hrýzli mozgové závity som opätovne zaspala. Nanovo som precitla až počas Lilyinho hlasného pochodovania po izbe sprevádzaného nešťastnými povzdychmi. Keď si uvedomila, že ju zvedavo pozorujem, zastala a váhavo sa usmiala.
,,Jess?"
,,Áno?" odvetila som a posadila sa. Videla som ju v netradičnej nálade a znepokojovalo ma to.
,,Môžem sa ťa niečo opýtať?" Rozpačito sa hrala s náramkom, ktorý nosila pripnutý na zápästí vo dne v noci a takmer si ho rozopla.
,,Iste," povedala som a pobádala ju k otázke, pretože som chcela čo najskôr zistiť, čo ju trápi.
,,Tak ma zaujíma...vlastne...ehm...pamätáš si ako sme v septembri oslavovali?" Začudovane som sa jej zahľadela do očí a odpovedala, ,,Myslíš moje sedemnáste narodeniny?"
,,Presne to," potvrdila a o niečo uvoľnenejšie sa pousmiala.
,,Oslavu, po ktorej som sa prebudila v sprchách na jedenástom poschodí, cudzom tričku, slnečných okuliaroch a na podprsenku mi ktosi nezmývateľnou fixkou napísal "Chcem Siriusa Blacka!" ? Hej...niečo sa mi marí," dodala som pobavene.
,,No..." začala a vyhýbavo si poškrabala pravý lakeť, ,,Totiž niečo si mi vtedy spomínala a..."
,,Vopred ťa upozorňujem, že na udalosti, ktoré sa udiali po tvojom príchode si nepamätám. Vlastne ani na tvoj príchod samotný," uškrnula som sa. Lily vystrúhala pobavenú grimasu, ktorá bola vždy predzvesťou šťavnatej historky o nie práve najtriezvejších záškodníkoch, ktorí mali žiaľ tú smolu, že si svoje činy na druhý deň nepamätali. Zato abstinujúca Lily áno. Nadvihnutým obočím som jej dala jasne najavo, aby s príbehmi nezačínala.

,,Predsa len to skúsim," namietla a opäť sa zatvárila vážne.
,,Takže...?" začala som, keď z Lily v priebehu niekoľkých sekúnd nevypadlo ani slovo.
,,Spomínaš si, ako si mi vravela takú jednu vec..." odmlčala sa a dúfala, že zvyšok si domyslím sama.
,,Lily, prosím buď konkrétnejšia, ja som v ten večer toho nahovorila zrejme veľa a nie všetko mi aj utkvelo v hlave." Povzbudzujúco som sa na ňu usmiala a neustále s ňou udržovala očný kontakt, aby nestratila odvahu. Nezabralo to.
,,Vieš čo, nechajme to radšej tak. Aj tak si bola mimo," dodala a zahanbene odvrátila zrak a tvárila sa, že si ustiela posteľ. Nechápavo som zvraštila tvár, ale k pôvodnej téme som sa už nevrátila. Aj pre vlastné dobro. Predsa len, bohvie, čo všetko som v tú noc vypustila z úst.

Do odchodu do Rokvillu zostávalo relatívne málo času a ja som neustále hypnotizovala oblohu. Dážď na chvíľu ustal, ale súdiac podľa konárov stromov, ktoré sa prehýbali až v nebezpečne nepriaznivých uhloch fúkal silný vietor. Zababušila som sa preto do vlneného červeného šálu a obliekla si teplý čierny kabát vojenského strihu.

Pri presune z klubovne až do nekonečne dlhého radu čakajúceho na odsúhlasenie Argusom Filchom som sa neustále skrývala za ostatných študentov, aby ma nebolo príliš vidno. Keď sme sa napokon ocitli vonku, nestihla som si ani vydýchnuť úľavou, pretože prietrž mračien, ktoré krúžili ponad nami sa odrazu pretrhli a v plnej sile dopadali v podobe ostrých kvapiek na zem. V kombinácii s rapídne nízkymi teplotami nám nezostávala iná možnosť, než celú cestu utekať a ukryť sa v prvom z rokvillských obchodov.

,,Preboha James, kam sme sa to dostali?" skonštatoval zarazený Sirius, ktorý vyzeral ako by mu bývalá práve strelila facku a prezeral si stovky plesových šiat, ktoré sa vznášali vo vzduchu. ,,Poďme preč," dodal a ťahal Jamesa za rukáv.
,,Počkaj, veď sa dohodneme," zarazil svojho priateľa James a nepriamo mu naznačil, že o tom nemieni ďalej diskutovať.
,,Zhrnieme si to. Vonku sa byť nedá, tak by sme mohli popozerať nejaké obchody a nakoniec zájsť do Troch metiel, čo vy na to?" navrhla som.

,,Myslím, že Sirius vyzerá, že by tvoj plán najradšej zrealizoval od konca," podotkol Remus.

,,No nehnevajte sa, ale toto naozaj nemám za potrebu," postavil sa do obrannej pozície menovaný a namosúrene odpálil stužku z vedľajšej poličky, ktorá sa mu pomaly zamotávala do hustých havraních vlasov.
,,Tak chlapci môžu ísť napred a potom by sme sa mohli stretnúť u Troch metiel," ozvala sa nesmelo Lily a kútikom oka pozrela na Jamesa.

,,To znie dobre," súhlasil Remus a otvoril sýtoružové dvere predajne.

,,Poďme," zašomral Sirius Jamesovi do ucha, ktorý ešte stále postával ako prikovaný a sotil doňho.


,,Dúfam, že ti nevadí so mnou zostať, ale musím mame zohnať k narodeninám darček a súrne potrebujem tvoju pomoc," pípla Lily opatrne.
,,V pohode," uistila som ju, ,,Ale myslím, že ak jej chceš kúpiť čokoľvek, tu to hľadať určite nebudeš," podotkla som pri letmom pohľade na gýčové šaty plné nariasených sukieň posiatych flitrami s potlačou cukríkových motívov.

Po troch hodinách nakupovania sme boli dosť unavené na to, aby sme zamierili do už spomínaného podniku. Vzhľadom na počasie boli takmer všetky miesta zaplnené, ale našťastie sa Sirius prednedávnom skamarátil so spolumajiteľkou a tá každý večer rezervovala jeden stôl, keby sa chcel mladý Black zastaviť.

,,Keďže učitelia sedia niekde úplne vpredu, objednal som nám všetkým niečo na zahriatie," prehovoril dramaticky Sirius a žmurknutím privolal atraktívnu čašníčku.
,,Ja ale nechcem piť," namietla potichu Lily.

,,Nevadí, myslím, že Sirius si rád vypije aj za teba," mávla som rukou a pohodlne sa usadila na kraj vedľa Lily, ktorú z druhej strany obklopovala Jamesova blízka prítomnosť. Obaja sa však vytrvalo tvárili, že si to neuvedomujú.
Po pol hodine sa Lily zdvihla a šla sa s jednou Bystrohlavčankou, s ktorou často podnikala prefektské obchôdzky pozrieť do miestneho kníhkupectva. Posunula som sa teda bližšie k Jamesovi a vypila horkastý obsah pohárika na ex.

,,Aha, kto prišiel!" ozvala som sa náhle pri pohľade na otvárajúce sa mahagónové dvere a takmer mi vypadol sklenený pohár z ruky.
,,Čo tu ten robí?" zašomral James, nechápavo pokrútil hlavou a obzeral si vchádzajúcu postavu.

,,Myslím, že bolo len otázkou času, kedy sa tu ukáže," skonštatoval Remus logicky a súcitne sa na mňa pozrel.

,,Preboha živého! On ide ku nám," zašepkala som zhrozene a dívala sa na ostatných. ,,Tvárte sa prirodzene, dobre? Akoby nič."

,,Jess, jediný, kto tu teraz vyzerá nápadne si ty," podotkol James a dobrácky ma objal okolo ramien.
,,Ahojte," pozdravil nás Riddle nonšalantne. Nevedno, či to bolo tlmeným osvetlením alebo treťou rundou, ktorú Sirius objednal, ale Tom vyzeral lepšie ako obyčajne.

,,Čau...alebo skôr dobrý?" odzdravil atypicky Sirius a bez emócií si odpil z tmavohnedej tekutiny akoby to bol tekvicový džús.
,,Radšej zostaňme pri čau," odvetil Tom a usmial sa. Dokonale biele a rovné zuby takmer spôsobili, že som mu úsmev opätovala. Nenápadným pohľadom sa spojil s prázdnou stoličkou, ktorá mala byť pôvodne pre Lily, keď sa vráti.

,,Dnes je tu poriadne plno," skonštatoval a tváril sa, že si nevšíma obdivné náreky všetkých rokfortských študentiek, ktoré ma od závisti prepaľovali pohľadom.
,,Prisadni si," povedal James a ja som mu na oplátku takmer pod stolom rozdrvila ruku. Mal šťastie, že som v ten deň nemala podpätky, pretože by si to s istotou odniesla aj jeho noha.

Riddle si zložil tmavý kabát, zavesil ho na operadlo a posadil sa na stoličku vedľa mňa. Nachádzala sa vo vzdialenosti jedného metra a zbožne som dúfala, že si ju neprisunie, no napokon sa priblížil až tak, že sa mi kolenami dotkol nôh. V sekunde som sa odtiahla a natlačila sa k Jamesovi.

,,My sme sa už rozprávali, však?" opýtal sa chlapcov a mne pri tom nevenoval ani pohľad.
,,Áno, áno, vtedy na tvojej prvej hodine," pritakal James.

,,Ani sme sa nepredstavili. Ja som Remus," povedal odrazu a podal si s Riddlom ruku.

,,James."

,,Sirius."
,,A my sa už poznáme," odvetila som otrávene s predstieranou nenútenosťou. Pery sa mu opäť zvlnili do úsmevu.

,,Čo pijete?" spýtal sa nevtieravo a obzeral sa po našich nedopitých pohárikoch.

,,Čaj," vyhŕkla som prv, než ktokoľvek iný stihol odpovedať.
,,Aha," odvetil Tom veľavravným a pobaveným tónom, ktorý jasne naznačoval, že má absolútny prehľad o skutočnosti.

,,Idem si objednať, hneď sa vrátim," oznámil nám a odkráčal k baru. My sme mohli už len sledovať jeho rozhovor s uchichotanou čašníčkou, ktorej sa pri pohľade na Toma červenali líca.

,,Čo si sa zbláznil?" zaútočila som na Jamesa.
,,Povedala si, že sa máme chovať prirodzene. Okrem iného, takto sa o ňom možno niečo dozvieme," podotkol a vďaka poslednému argumentu som mu prestala od nervozity stláčať dlaň.

,,Čaj," povedal Tom sarkasticky, keď sa vrátil a položil na stôl pohár, v ktorom bola podľa môjho skromného úsudku nejaká ohnivá whisky. ,,Na zahriatie," dodal pobavene, keď si všimol naše prekvapené pohľady.
,,Moja reč," odvetil spokojne Sirius a obaja si navzájom štrngli.

,,Prišiel si až teraz?" začal Remus a kútikom oka sa na mňa povzbudivo pozrel.
,,Bohužiaľ. Doteraz som bol v žalároch a triedil nejaké Slughornove pergameny z obdobia, keď ja sám som bol ešte študentom."

,,Tak to nebolo až tak dávno," podotkla som nezaujato, čo si Riddle súdiac podľa jeho úškrnu vysvetlil ako kompliment.
,,Prečo si vlastne prišiel učiť?" opýtal sa rýchlo Remus, aby zahovoril moju nevydarenú poznámku.

,,Učiť mágiu je zaujímavé. Keď mi Slughorn ponúkol miesto asistenta, nedalo sa nesúhlasiť. V jeho prípade to platí dvojnásobne, veď ho poznáte," zasmial sa.

,,A akému zamestnaniu sa inak venuješ?" opýtala som sa naoko neutrálne, ale môj tón skôr pripomínal výsluch.
,,Ako kedy. Momentálne sa snažím podnikať," zahovoril s ľahkosťou, ktorú by mu závidel nejeden herec.

,,Na koľko plánuješ u nás zostať?" spýtal sa James, keď zacítil, ako od zlosti napínam telo.
,,Uvidíme. Minimálne do konca školského roka," odmlčal sa a odpil si z whisky. ,,Ale vy mi prezraďte niečo o sebe," dodal, aj keď som vedela, že jeho absolútne nezaujímajú naše životy. Iba ak, ako ich ukončiť. James sa chystal odpovedať, no ja som ho prerušila.

,,Aha, Lily prišla," zvolala som náhle a vystrelila zo stoličky neprimerane rýchlo, takže som sa nepatrne obtrela o Riddla. Ten dotyk na mne zanechal ešte ďalších pár minút mrazivú stopu.
,,Kam bežíš?" ozvala sa prekvapene Lily, ktorá mala od zimy dočervena vyštípané líca.

,,Za tebou. Dnes je to tu nuda, mali by sme sa už pomaly zberať," zhodnotila som a kryla jej pohľad na náš stôl.
,,Nuda? Veď to tu praská vo švíkoch," zasmiala sa.

,,Okrem toho sa k nám Riddle nasockoval," nadhodila som akoby nič.
,,Vážne?" Oči jej zasvietili. ,,To je skvelé! Konečne sa s ním môžem pozhovárať aj mimo vyučovania."

,,Počkaj, počkaj," zastavila som ju. ,,Nejdeš po ňom, však nie?" opýtala som sa žobroniacim pohľadom.
,,Ja nie," žmurkla na mňa a odbehla za chalanmi. Ja som zostala stáť ako soľný stĺp, krútiac hlavou nad jej nevedomosťou a nemala najmenšiu chuť sa tam vrátiť. Odobrala som sa radšej na polorozpadnutú toaletu a postávala pred umývadlom hľadiac do zašpineného zrkadla najdlhšie ako to šlo.

Keď už začala byť moja neprítomnosť podozrivá, vrátila som sa späť do hlučnej miestnosti. Všimla som si, že všetci už platia účty a zberajú sa na odchod. Nadvihla som ľavú ruku, aby som skontrolovala hodinky. Výlet sa za pár minút končil. Bol najvyšší čas odísť.

Sebavedomými krokmi som si to namierila k pravdepodobne najhlučnejšiemu stolu, kde sa všetci smiali od ucha k uchu. Nepozdávalo sa mi to.

,,Jess, kde toľko trčíš?" spýtal sa Sirius, pred ktorým stálo pár prázdnych pohárov.
,,Prišlo mi trochu zle," odvetila som pokojne a ignorovala Riddlov zaujatý pohľad.

,,Veď si toho čaju nemala až tak veľa," uškrnul sa James, ktorý za Siriusom nezaostával.

,,Vydýchaný vzduch," odsekla som stručne.
,,Už hádam aj pôjdeme, čo vy na to?" prehovoril empaticky Remus, ktorý mal pravdepodobne ako jediný zo zúčastnených dobrý postreh. Ostatní len nemo prikývli.

Cestou do Rokfortu som nepovedala ani slovo. Jednak som mala pocit, že mi ľadový nočný vzduch zmrazil ústa, ale pričinil sa o to aj Riddle, ktorý kráčal s nami a horlivo o niečom s chalanmi debatoval. Dúfala som, že tá konverzácia aspoň stála za tú námahu.
Pri hlavnom vchode do budovy sme sa s asistentom takzvane rozlúčili a vydali sa do klubovne. Lily vošla do spálne ako prvá, zatiaľ čo ja som sa zdržala s chalanmi, aby ma oboznámili o ich uhle pohľadu.

,,Však je úplne hrozný?" nadhodila som.
,,Jess, hovor si čo chceš, ale ten človek nemá chybu!" zvolal nadšene Sirius.

,,Prosím?" ozvala som sa a snažila sa vyložiť si jeho vyhlásenie tak, aby som v ňom našla čosi negatívne.
,,Nechápem, ako môže byť zároveň Voldemortom," skonštatoval neveriacky Remus.

,,Čože?!"
,,Nedívaj sa tak. Jednoducho...na takú osobu nenatrafíš každý deň," uchechtal sa James.

,,No to máš teda pravdu," zahundrala som skleslo a odobrala sa do spálne, kde som si musela vypočuť tú istú výpoveď aj z Lilyiných úst. Namiesto spánku, ktorý sa žiaľ, dostavil až o niekoľko hodín mi myseľ zahatali nešťastné spomienky.

Podišla som zopár krokov a nahla sa ponad hustý ker s najkrajšími karmínovočervenými ružami, aké som kedy videla. Nachádzali sa presne pod oknom s rímsou a keďže som sa doposiaľ neodvážila obzrieť si dom spredu, neostávalo mi nič iné, len toto tŕnisté riešenie.

Keď už som sa brodila pomedzi pichliače, započula som zvuky. Najhoršie bolo, že ich intenzita naberala na sile. Práve keď som sa prebojovala až k múru domu a dvíhala sa na špičky, aby som sa po prvý raz pozrela dnu, zamrazilo ma.

,,Čo tu robíš?" zvolal autoritatívny hlas a zarazilo ma, ako bol blízko V momente som sa otočila, až som takmer stratila rovnováhu.

,,Ja...ja," zakoktala som sa a ďalej nedokázala vydať zo seba ani hlásku.

,,Vylez odtiaľ," prikázal mi rovnakým tónom.

,,Bezmocne som sa zadívala na krovie, ktoré som už raz zdolala, ale nenamáhala som sa ho zaťažovať problémami typu "Čo ak sa poraním?". Bola som totiž v riadnej kaši.

Keď som sa ťažkopádne dostala opäť na mäkkú trávu, utŕžiac zopár odrenín, ožiarili ma slnečné lúče a hádzali na moje strapaté vlasy zlatisté odlesky. On stál asi dva metre odo mňa, vzápätí však pristúpil bližšie. Cítila som sa akoby mi nohy prirástli k zemi a neodvážila som sa prehovoriť, kým ma o to sám nepožiada. Najväčšmi ma však zarazil jeho výzor. Na toľkú krásu som totiž nebola pripravená. Teda čiastočne áno, lenže to mi Dumbledore ukázal fotografiu spred niekoľkých rokov. Jeho rysy medzitým zmužneli a bez hanby sa dalo povedať, že čas mu pridal na atraktivite . Vzhľadom na pôvodnú fotku, kde už sám osebe vyzeral neodolateľne som s čímsi takýmto nepočítala.

,,Čo tu chceš?" opýtal sa spriama. Dobre si rozmysli, čo teraz povieš, Jessica. Od toho sa budú odvíjať tvoje ďalšie klamstvá.

,,Stratila som sa," odvetila som a snažila sa nevyzerať vydesene. Skepticky sa na mňa zadíval.

,,Najbližší dom sa nachádza kilometer odtiaľto, takže silno pochybujem, že si sa len tak zatúlala." Čierne oči boli chladné a tuhé.

,,Ja...ehm...ako to vysvetliť. Bola som tu s priateľom a trochu sme sa pohádali, no a...on ma tu nechal a... odišiel," zaklamala som trasľavo. Aspoň som historke pridala na presvedčivosti.

,,Koľko máš rokov?" spýtal sa a premeriaval si ma.

,,Sedemnásť," odvetila som.

,,Tak potom prečo," odmlčal sa a priblížil, až stál iba pár centimetrov odo mňa, až som sa musela zahľadieť dohora, keďže bol asi o dvadsať centimetrov vyšší, ,,nepoužiješ toto?" dodal s úškrnom. Najprv som myslela, že ma chce chytiť za zadok, ale napokon vytiahol môj zastrčený prútik spoza nohavíc a triumfálne mi ho pridržal pred nosom.

,,Lebo mám iba skoro sedemnásť," odpovedala som rezignovane a bála sa prútik prevziať naspäť. Teraz aj keď na mňa zaútočí, nebudem sa mať ako brániť.

,,Takže šestnásť," povedal nadradene.

,,Hej," dodala som porazenecky.

,,A ten priateľ?" Posledné slovo vyslovil s posmeškom.

,,Dvadsaťjeden," vymyslela som si.

,,To ti maminka takého dovolila ,maličká?" opýtal sa a sarkazmus mu z tónu hlasu priam sršal.

,,Nemusí mi nič dovoľovať," namietla som a priznávam, že som znela mierne infantilne.

,,Poď , maličká. My dvaja sa musíme ešte porozprávať," prikázal mi pokojne s kamennou tvárou a nemala som inú možnosť, než ho poslúchnuť, pretože na mňa mieril mojím vlastným prútikom...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 °Alex °Alex | Web | 25. září 2012 v 21:04 | Reagovat

Celý čas, čo bol s nimi som sa blbo uškŕňala :D. To bo proste nádherný nápad :D :). A ten flashback bol krásny, spravila si mi radosť, konečne viem, ako sa stretli :D :):). Krásna kapitola :). Teším sa na pokračko :).

2 Surynka Surynka | Web | 26. září 2012 v 21:38 | Reagovat

Páni! Já nevím, co na to jiného říct... Fakt výborně napsaný, celou dobu jsem měla pocit, že jsem tam s nimi a už se moc a moc těším na pokračování :D

3 Emma Emma | E-mail | Web | 26. září 2012 v 22:17 | Reagovat

[1]:+[2]:Dievčatá, spravili ste mi naozaj ohromnú radosť! Strašne sa teším, že sa vám táto kapitola páčila :-)  :-)
Na pokračovaní sa už pracuje ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama